Stanovenie hornej hranice pre počet prijímaných migrantov pôvodne žiadala bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU). Tá touto požiadavkou podmieňovala pokračovanie koalície so sesterskou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.
Šéf CSU Horst Seehofer však cez víkend presnú hranicu na počet prijatých migrantov ako nevyhnutnú podmienku pre účasť v koalícii nespomenul. „Situácia sa zmenila, kurz Berlína sa zmenil,“ vyhlásil Seehofer v televízii ARD. Do Nemecka teraz podľa neho prichádza výrazne menej migrantov a tento stav chce CDU udržať aj v budúcnosti.
Seehofer v čase migračnej krízy trval na stanovení stropu na prijímanie migrantov – Nemecko by podľa neho malo ročne prijímať najviac 200-tisíc migrantov, čo kancelárka Merkelová odmietla. Vládna CDU, ktorá je podľa prieskumov jasným favoritom volieb, je dlhodobo proti stanoveniu hornej hranice na počet migrantov.
Kancelárka Merkelová v nedeľnom rozhovore pre televíziu RTL navyše zopakovala, že si stojí za rozhodnutím spred dvoch rokov, keď pri migračnej kríze umožnila príchod státisícov utečencov.
„Stále si myslím, že moje rozhodnutie bolo správne,“ odpovedala na otázku, či by sa teraz zachovala inak. Zdôraznila tiež, že jej vláda odvtedy urobila ďalšie kroky, aby sa taká situácia nezopakovala. Zároveň však pripomínala potrebu väčšej solidarity v rámci Európy na pomoc Taliansku a Grécku, ktoré cítia najväčší nápor migrantov.
Podľa prieskumov by sa Merkelová po septembrových voľbách mohla stať kancelárkou už na štvrté volebné obdobie. Víkendové prieskumy – päť týždňov pred voľbami – opäť potvrdili 15-percentný náskok konzervatívcov pred sociálnymi demokratmi (SPD) Martina Schulza.
Portál Deutsche Welle v tejto súvislosti upozornil aj na ďalší prieskum, ktorý zverejnil denník Bild. V ňom väčšina opýtaných dala najavo, že spomedzi 20 rôznych tém za veľmi dôležité považuje práve sociálne témy ako vzdelávanie či prevenciu pred chudobou, čo by inak malo nahrávať práve sociálnym demokratom.
Medzi ďalšími témami, ktoré nemeckí voliči považujú za dôležité, bol aj boj proti kriminalite a terorizmu. Naopak, obmedzovanie migrácie či zvyšovanie výdavkov na obranu nie sú pre opýtaných až také dôležité témy.
Bez ohľadu na to, ako dopadnú voľby, Merkelová v pondelok v rozhovore naživo pre denník Bild avizovala, že po skončení politickej kariéry na poste kancelárky nemá v úmysle prijať post v nejakej firme.
Uviedla to v súvislosti s kritikou svojho predchodcu, bývalého kancelára Gerharda Schrödera (SPD), ktorý sa má stať členom dozornej rady ruského ropného koncernu Rosneft. „Nemyslím si, že to, čo robí Schröder, je v poriadku,“ povedala Merkelová.
Schröder si už vyslúžil kritiku za to, že krátko po tom, čo v roku 2005 skončil vo funkcii kancelára, prijal post šéfa dozornej rady konzorcia plynovodu Nordstream. Teraz, krátko pred voľbami, by sa zas mal stať členom dozornej rady Rosneftu.
Exkancelár, známy dobrými vzťahmi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, chce tak prijať post vo firme, ktorá pre ruskú okupáciu Krymu čelí sankciám zo strany EÚ. Exkancelára a niekdajšieho šéfa SPD kritizujú aj mnohí sociálni demokrati. Výhrady mal aj šéf strany Schulz, ktorý však zároveň považuje rozhodnutie exkancelára za jeho „súkromnú záležitosť“.