Macron chce podľa zdrojov z Elyzejského paláca obnoviť väzby s týmto regiónom, ktorý jeho predchodcovia zanedbávali. Do Salzburgu na jeho stredajšie stretnutie s rakúskym kancelárom Christianom Kernom však dostali pozvánku len slovenský premiér Robert Fico a český premiér Bohuslav Sobotka.
Vlády Česka a Slovenska ešte včas zbadali, že v Európe blížiacej sa k bodu zvratu visegrádska platforma už znamená nie výhodu, ale skôr záťaž.István Szent-Iványi, expert maďarských opozičných liberálov
O budúcnosti EÚ a vytváraní jadra hlbšej spolupráce i smernici na vysielanie pracovníkov bude Macron neskôr hovoriť aj počas návštevy v Rumunsku a Bulharsku. S Rumunskom má Francúzsko blízke vzťahy a Bulharsko zas prevezme ďalšie predsedníctvo v EÚ, v čase, keď sa bude rokovať o budúcnosti EÚ. Skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko Macron v rámci svojho turné vynechá, vyvoláva v Budapešti i vo Varšave obavy o osud visegrádskej štvorky.
Má budapeštianska schôdzka vôbec zmysel?
Podľa agentúry Reuters Varšava chcela Macrona pozvať do Poľska, ale nenašla dostatočnú odozvu, maďarský premiér Viktor Orbán ho zas chcel prizvať na septembrový budapeštiansky summit visegrádskej štvorky.
„Salzburské rozhovory však nastoľujú otázku, či budapeštianska schôdzka má vôbec zmysel. Bude ťažké presvedčiť Emmanuela Macrona, že V4 zastáva spoločný postoj, keď už francúzsky prezident bude mať za sebou zlaďovanie stanovísk s vedením Česka a Slovenska,“ poznamenal niekdajší štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie István Szent-Iványi, dnes expert opozičných liberálov.
Foto: Reuters, POOL
Szent-Iványi považuje salzburskú schôdzku za „jednoznačný dôkaz, že Česko a Slovensko začali s pružným odtrhnutím sa od zvyšných dvoch visegrádskych krajín“. Pre týždenník HVG upozornil, že takzvaný slavkovský trojuholník, v rámci ktorého dve nástupnícke krajiny Československa od roku 2015 koordinujú svoju politiku s Rakúskom, sa čoraz viac stáva rivalom visegrádskej štvorky a regionálnym rámcom pre vzďaľovanie sa Česka a Slovenska od Maďarska a Poľska.
Byť vo V4 je skôr záťažou, ako výhodou
Premenu V4 na V2+2 však Szent-Iványi považuje za dôsledok toho, že imidž visegrádskej štvorky sa v poslednom období pokazil a jej schopnosť presadzovať vlastné záujmy výrazne poklesla. „Na spoluprácu vrhla tieň kaziaca sa reputácia Maďarska a Poľska. Vlády Česka a Slovenska ešte včas zbadali, že v Európe blížiacej sa k bodu zvratu visegrádska platforma už znamená nie výhodu, ale skôr záťaž. Preto sa obrátili k alternatívnym možnostiam,“ uviedol zahraničnopolitický expert liberálov.
Zdroj z Elyzejského paláca, ktorého cituje denník Le Monde, odmietol, že by sa Macron snažil rozdeliť visegrádsku štvorku. Skôr sa snaží stretnúť s tými, ktorí „majú chuť prehlbovať integráciu EÚ“ a „najväčší význam prisudzujú svojmu európskemu ukotveniu“. „Česko a Slovensko sú oficiálne súčasťou visegrádskej skupiny, ktorá sa preslávila svojimi nacionalistickými pozíciami,“ uviedol Le Monde a dodal, že Praha a Bratislava sa v uplynulých mesiacoch od tejto skupiny vzdialili.
Systém kvót nie je dobrý
Denník osobitne spomenul Slovensko, člena eurozóny, ktoré sa rozhodlo prijať migrantov z Grécka a Talianska, ako aj vyhlásenie premiéra Fica, že budúcnosť krajiny vidí v jadre únie a hoci mu záleží na regionálnej spolupráci, pre Slovensko je životne dôležitá EÚ.
Podľa Fica sa pri vstupe do jadra zohľadní aj postoj k utečencom. Slovensko odmietlo povinné rozdeľovanie utečencov cez kvóty, za čo si vyslúžilo kritiku silných krajín. Najnovšie sa Rumunsko rozhodlo prijať 1 942 utečencov. „Plne rešpektujem rozhodnutie Rumunska, ale chcem vidieť, koľko migrantov u nich zostane za 24 hodín,“ reagoval Fico.
Ten trvá na tom, že systém kvót nie je dobrý a nefungoval by, keďže migranti by v pridelenej krajine nezostali a aj tak by putovali ďalej do vyspelejších štátov, napríklad do Nemecka. „Ponúkame formu solidarity, viac peňazí, viac ľudí a techniku a tiež bilaterálnu pomoc, akú sme poskytli napríklad Rakúsku,“ povedal premiér. Z Rakúska bolo niekoľko utečencov dočasne umiestnených v slovenskom Gabčíkove.
Praha sa musí rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridá
„Robert Fico, niekdajší nebezpečný populista, sa stal vzorným Európanom. A to vďaka Jaroslawovi Kaczyńskému,“ ironicky poukázal pre poľský týždenník Polityka publicista Tomasz Maćkowiak na odstrašujúci vplyv vodcu poľskej vládnej strany, ktorý sa podľa vzoru Orbána pustil do tvrdej konfrontácie s Bruselom i Berlínom a Parížom.
Práve Nemecko a Francúzsko, ktoré predstavujú motor EÚ, budú mať pritom rozhodujúce slovo pri vytváraní nových pravidiel viacrýchlostnej Európy. Maćkowiak pritom predpovedá, že Slovensko ako jediný člen eurozóny v regióne bude do pevného jadra „prijaté s otvoreným náručím, ani nie tak za svoje zásluhy, ako za to, že si vie vybrať, čo sa oplatí“.
Salzburské rokovania budú podľa bývalého českého štátneho tajomníka pre európske záležitosti Tomáša Prouzu skúškou aj pre Česko. „Praha sa musí rýchlo rozhodnúť, či chce byť rozumným partnerom v strede Európy, alebo či sa chce vrátiť do rokov bývalého prezidenta Václava Klausa a správať sa ako tvrdohlavé dieťa… Rozhodnutie je na nás a nikto nás nebude prosiť dvakrát,“ skonštatoval Prouza na portáli Euobserver.