Konflikt v Afganistane trvá 16 rokov. Američania za pomoci miestnych povstalcov na jeseň v roku 2001 zvrhli režim radikálneho islamistického hnutia Taliban. To poskytovalo útočisko teroristickej sieti Al-Kajdá na čele s jej vtedajším šéfom Usámom bin Ládinom, ktorý pripravil útoky z 11. septembra 2001 na New York a Pentagon.
Na základe mandátu OSN potom v Afganistane až do roku 2014 pôsobila bojová misia ISAF Severoatlantickej aliancie. Neskôr ju nahradila operácia Rozhodná podpora, ktorej úlohu je cvičiť afganské sily. K júnu 2017 v nej pôsobilo aj 38 slovenských vojakov.
Západné vojská neprehrali od roku 2001 v Afganistane jedinú väčšiu bitku. No napriek tomu vojnu nevyhrali. Pretože Talibanu stačí udržiavať konflikt a čakať. Aj teraz radikáli reagovali na Trumpove vyjadrenie tým, že Afganistan bude pre USA pohrebiskom, ak nestiahnu svoje jednotky. Je to zjavná narážka na historické vojenské neúspechy britského impéria a Sovietskeho zväzu.
Americký prezident nepovedal, ako presne si predstavuje ďalšie pôsobenie Ameriky v ázijskej krajine. Nijako ho však časovo neobmedzil. Predpokladá sa, že Washington vyšle do Afganistanu ďalších asi štyritisíc vojakov. Očakáva sa, že prispieť by mali aj ďalší spojenci v NATO. Pripomenul to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorý privítal Trumpovo vystúpenie. Momentálne má NATO v Afganistane viac ako 12-tisíc vojakov. Už niekoľko týždňov sa čakalo na to, ako bude ďalej Amerika pokračovať v konflikte.
Trump tvrdí, že sa zameria na zabíjanie teroristov z Al-Kajdá a Islamského štátu (IS), nie na proces budovania štátu. Zároveň však po prvý raz pripustil možnosť vyjednávania s Talibanom. Podľa Trumpa by do mierového procesu mohli byť zapojené niektoré časti hnutia. Do Kábulu tiež americký prezident odkázal, že mu nevypisuje prázdny šek, čo sa týka podpory USA a od vlády očakáva pokroky.
Šéf Bieleho domu vo svojom vyhlásení kritizoval Pakistan. Trump uviedol, že USA nebudú tolerovať, že Islamabad poskytuje teroristom bezpečné útočisko. Pakistan obvinenia, že pomáha radikálom, odmietol.
Celkovo sa zdá, že Trump pre Afganistan neponúka nič nové. Aj jeho zdôvodnenie, že nemôže stiahnuť jednotky, aby sa to neskončilo ako v Iraku, keď po odchode Američanov prevzal iniciatívu IS, je skôr politickým rypnutím si do predchodcu Baracka Obamu, ako reálnym opisom situácie.
"Trump sa rozhodol ponechať jednotky v Afganistane napriek predvolebným sľubom. Je to jednoducho priznanie si reality. Čo sa však týka víťazstva, nie je v lepšej pozícii, ako bol jeho predchodca v úrade. Ako už bolo povedané mnoho ráz. Amerika je v konflikte, ktorý nemôže vyhrať, ale ktorý si nemôže dovoliť prehrať,“ reagoval pre Pravdu Frederic Grare, expert na Afganistan z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. "Odchod amerických jednotiek by v tejto chvíli znamenal koniec súčasnej vlády. Nie je to však len o tom, koľko vojakov je v krajine. USA musia zadefinovať stratégiu, ktorá je vhodná pre afganské možnosti a realitu. Pokrok si vyžiada viac času, ale potrebujeme, aby bol skutočný,“ pripomenul Grare.