Macrona trápi viac ekonomika ako kvóty

Rokovanie slavkovského formátu, ktorý tvorí Rakúsko, Česko a Slovensko, s francúzskym prezidentom Macronom sa týkalo viacerých tém. Okrem smernice o vysielaní pracovníkov, pre ktorej revíziu chce Macron získať čo najširšiu podporu v EÚ, sa hovorilo o ďalšom prehlbovaní integrácie EÚ medzi štátmi, ktoré si to želajú, ale aj o migrácii.

V otázke smernice Macron po rokovaní ocenil dobrú vôľu Prahy i Bratislavy dosiahnuť kompromis a dopracovať sa k jej prijatiu možno už na októbrovom zasadnutí ministerskej rady EÚ. Slovenský premiér Robert Fico, podobne ako jeho český kolega Bohuslav Sobotka, tiež potvrdili, že „sme blízko dohode“.

Denník Le Monde však pripomenul, že Fico zopakoval svoj odpor voči prijímaniu žiadateľov o azyl na základe stanovených kvót a Macron na to reagoval zmierlivo. „Neprináleží mi povedať, koľko migrantov treba poslať na Slovensko alebo inde, mojím želaním nie je riešiť veci podľa tejto zásady,“ povedal Macron.

Niečo za niečo

Analytik Vladimír Bartovic z pražského inštitútu pre európsku politiku Europeum v tejto súvislosti pripomenul, že stretnutie Macrona s krajinami slavkovského formátu bolo „stretnutím s troma krajinami, ktoré kvóty odmietajú, aj keď Rakúsko a Slovensko ich do určitej miery minimalisticky plnili. Pri takom stretnutí je potom veľmi ťažké tvrdo kritizovať. Neprispelo by to duchu rokovaní a ďalších vzťahov,“ poznamenal Bartovic pre Pravdu.

Navyše, tlak na lídrov štátov, ktorí odporovali kvótam, podľa Bartovica s poklesom počtu prichádzajúcich migrantov ustúpil. „Ak francúzsky prezident získal ústupky, nehovorím, že to zobchodoval, tak je to skôr tým, že ho téma kvót netlačí a nemusí ju teraz presadzovať. Momentálne ho viac páli smernica o vysielaní pracovníkov,“ do­dal.

Téma prijímania žiadateľov o azyl na základe kvót však nie je zabudnutá, hoci dvojročná lehota na ich plnenie sa o pár týždňov končí. Európska komisia začala pre ich neplnenie konanie voči Poľsku, Maďarsku a Česku, ktoré sa môže v konečnom dôsledku skončiť na Súdnom dvore EÚ a pokutou. Poľsko požiadalo Brusel o zastavenie konania, Európska komisia však včera podľa agentúry APA takúto možnosť vylúčila. Slovensko sa tomuto konaniu vyhlo tým, že prijalo 16 žiadateľov o azyl z Grécka a pripravilo sa na prijatie ďalších 60 ľudí z gréckych táborov a z Talianska.

Migračný tlak ale naďalej cíti Taliansko a Európska komisia v tejto súvislosti navrhla členským štátom EÚ, aby podporili bezpečný a legálny príchod ľudí, ktorí potrebujú azyl, z táborov mimo EÚ. To by malo pomôcť predísť ich snahám dostať sa do únie cez pašerákov po nebezpečnej ceste cez more. Európska komisia preto v júli vyzvala štáty EÚ, aby do septembra oznámili, koľko utečencov sú ochotní presídliť z Líbye a susedných štátov. Či takýmto spôsobom pomôže aj Slovensko a koľko utečencov je ochotné prijať, nie je zatiaľ jasné. Rezort vnútra na otázku Pravdy prisľúbil odpoveď dnes.

Trhanie V4?

Salzburská schôdzka francúzskeho premiéra, rakúskeho kancelára a premiérov Slovenska a Česka si však vyslúžila pozornosť nielen pre jej obsah, ale najmä zloženie partnerov za rokovacím stolom. Česko a Slovensko boli donedávna vnímané najmä ako súčasť visegrádskej štvorky, ku ktorej patrí aj Poľsko a Maďarsko. Varšava a Budapešť, ktoré sú v ostrých sporoch s Bruselom, však pozvánku do Salzburgu nedostali a Macron ich v rámci svojho turné po strednej a východnej Európe obíde. Poľská opozícia i maďarský denník Népszava to považujú za prejav toho, že Varšava a Budapešť sa dostávajú v EÚ do stále väčšej izolácie a ich vplyv v rozhodovacom procese EÚ klesá. Podľa Bartovica francúzsky prezident vyslal politický signál Varšave a Budapešti, že s ich vzťahom k EÚ nie je všetko v poriadku. „Myslím si, že Česko a Slovensko aj uvítali možnosť stretnúť sa s Macronom bez Poľska a Maďarska. Tým ukázali, že prístup ich krajín je trochu iný. Diplomaticky povedané snažia sa nebyť mentálne zaradení v klube s Poľskom a Maďarskom, ktoré momentálne nemajú najlepšie meno v EÚ. Navyše, Praha a Bratislava na rozdiel od Varšavy a Budapešti už predtým dali najavo, že sú ochotné ustúpiť v smernici o vysielaní pracovníkov a Macron s nimi chcel rokovať o tom, na akých ústupkoch sú ochotní sa dohodnúť,“ uviedol Bartovic.

Macron v Salzburgu naznačil, že ďalšie stretnutie Francúzska, Rakúska, Česka a Slovenska by sa mohlo uskutočniť začiatkom roka. Či sa bude tento formát posilňovať, je podľa Bartovica ešte otázne, keďže na jeseň sú naplánované parlamentné voľby v Česku i Rakúsku.