Lenže nič nenasvedčuje tomu, že to skutočne budú jej najťažšie voľby. Merkelovej konzervatívna koalícia CSDU/CSU je takmer na úrovni 40 percent. SPD pod vedením Martina Schulza by volilo maximálne 25 percent ľudí.
Takmer by sa dalo povedať, že v Nemecku sa nič nemení. Vo voľbách v roku 2013 získali konzervatívci 41,5 percenta hlasov a sociálni demokrati 25,7 percenta.
Merkelovej výhra o mesiac teda teraz vyzerá byť dosť jasná. Žiadne ťažké voľby. Kancelárka sa však k tomuto stavu musela zložito prepracovať. V roku 2013 sa po Merkelovej víťazstve veľa hovorilo o tom, že nastal čas, aby si našla nástupcu. Hoci to možno aj mala v pláne, všetko zmenili vážne problémy. Obsadenie Krymu Ruskom a rozpútanie vojny na Ukrajine v roku 2014. A potom najmä utečenecká kríza. Odpoveď Merkelovej na ňu bude ešte určite témou na písanie kníh. Uvážlivá kancelárka, ktorá sa nikdy neprezentovala veľkými víziami, urobila krok, ktorý málokto čakal. (A ktorý s nikým poriadne nekonzultovala.)
Migrantom otvorila dvere
Rozhodnutie Merkelovej pustiť do Nemecka utečencov bolo viac reakciou na dianie, ako nejakým zásadným plánom. Čo by však bolo s migrantmi, ktorí sa tlačili na budapeštianskej stanici a prúdili cez Balkán? Ako by ich Európa v tej chvíli zastavila a postarala sa o nich?
Samozrejme, zložitosť situácie nič nemení na Merkelovej zodpovednosti. "Na základe pocitového rozhodnutia sa v septembri 2015 na niekoľko mesiacov umožnila do značnej miery nekontrolovaná migrácia do Nemecka. Po tomto príleve bol Merkelovej odkaz: Zvládneme to. Ale bez toho, aby presne vysvetlila, čo „my“, „zvládneme“ a „to“ znamená,“ napísal včera v komentári pre New York Times Joachim Bittner, politický editor nemeckého týždenníka Die Zeit.
Neistota zasiahla aj Merkelovú. Pre krajne pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD) bola migračná kríza živou vodou. Niektorí komentátori však tvrdia, že populisti urobili službu nemeckému politickému systému. Desaťročia boli najpravicovejšou stranou krajiny kresťanskí demokrati. V AfD k nim dostali Nemci novú ponuku a rozprúdila sa debata o tom, či ju vôbec krajina potrebuje. Krajná pravica oživila viacerých príšerných duchov Nemecka, ale zároveň voliči ukazujú, že ju napriek počiatočným úspechom vo veľkej miere odmietajú. AfD sa o mesiac dostane do parlamentu, ale jej popularita je podľa prieskumov najviac 10 percent.
Populistickí extrémisti tak v tejto chvíli už nepredstavujú pre Merkelovú vážnejší problém. A rovnako dokázala kancelárka odraziť nástup tradičného rivala SPD. Sociálni demokrati, ktorí ako koaličný partner žili v tieni Merkelovej, stavili na nového lídra v podobe bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Ten dokázal na chvíli šliapať Merkelovej na päty a stále má šance do volieb uspieť v televíznych debatách. Ale problémom je, že nemá žiadnu tému, ktorou by mohol kancelárku prekvapiť.
Nemci sú s ňou spokojní
Merkelová vzala SPD vietor z plachiet, keď neočakávane umožnila schváliť manželstvá homosexuálov. Schulz sa síce pokúša ešte viac posunúť doľava, keď hovorí o odstránení amerických jadrových zbraní z Nemecka a snaží sa Merkelovú vykresliť ako príliš blízku americkému prezidentovi Trumpovi.
Lenže nemeckí antiamerikanisti majú možnosť voliť populistickú a proruskú stranu Ľavica, nie je dôvod, aby podporili SPD. Spájanie Merkelovej s Trumpom asi tiež nebude fungovať, keďže kancelárka vládcu Bieleho domu viac ráz verejne kritizovala.
Asi jediná šanca pre SPD spočíva v tom, že by sa voliči Merkelovej do volebných miestností neunúvali. Analytik z organizácie Economist Intelligence Unit Pepijn Bergsen pre Pravdu pripomenul, že podľa najnovších prieskumov si až 45 percent voličov myslí, že voľby sú už rozhodnuté.
"Postavenie Merkelovej a CDU je pomerne bezpečné. Kancelárka k sebe dokázala pritiahnuť väčšinu centristických voličov. Až 81 percent Nemcov je spokojných s ekonomickou situáciou. Je to historické maximum. Pre veľkú časť voličov je Merkelová možnosť, ktorú jednoznačne uprednostňujú pred zmenou, keďže sa im páči súčasná situácia,“ uviedol Bergsen.