Po „plánovanej“ návšteve sa totiž už menej hovorí o šiitskom hnutí Hizballách, ktoré má v Libanone pevné miesto na politickej scéne. Pred týždňom libanonská armáda a sýrske vládne jednotky spoločne s Hizballáhom spustili ofenzívu proti tzv. Islamskému štátu.
V posledných dňoch sa zmenila situácia, ktorá bola dlho statická.izraelský premiér Benjamin Netanjahu
Ako pripomína Reuters, „oddelene a každá na svojej strane hranice“. Zatiaľ čo libanonská armáda bojovala proti IŠ pri obci Rás Bálbek, v rovnakom čase útočila proti islamským teroristom sýrska armáda a Hizballáh v sýrskej oblasti Kalamún. Odraz je však všetko inak.
„V nedeľu od 6.00 SELČ začalo platiť prímerie,“ pre mnohých nečakane oznámila agentúra Reuters. Dôvodom má byť možnosť prepustenia sýrskych vojakov zajatých ozbrojencami IŠ. Mnohí však v súvislosti s prímerím na juhu spomínajú situáciu, v ktorej sa islamskí radikáli dostali na severe Sýrie i v Iraku. S vládnymi jednotkami a kurdskými ozbrojencami podporovanými ruským letectvom tam prehrávajú jednu bitku za druhou. V Iraku ich nútia ustupovať opäť Kurdi a iracké jednotky, ako aj medzinárodná koalícia 64 krajín vedená USA.

Islamskí radikáli, ako zdôrazňujú viacerí odborníci, nemajú veľmi na výber. Na severe na stráženej hranici s Tureckom sa končia neúspešne pokusy hlavne zahraničných žoldnierov „v službách islamu“ zachrániť si holý život útekom domov, predovšetkým do západnej Európy.
Miestni islamskí radikáli majú možnosť vrátiť sa k rodinám a čakať, čo bude ďalej. Ibaže tí, ktorí majú „poriadne za ušami“ a nemajú dosť vraždenia civilistov a účelovo v mene Alaha chcú pokračovať v „boji proti neveriacim“, môžu teraz využiť „koridor“ do Libanonu a ďalej do chaosom zmietanej Líbye či Jemenu.
Tu je kdesi dôvod, prečo sa radikáli na juhu Sýrie po stovkách vzdávajú príslušníkom libanonskej armády či Hizballáhu. Pritom spomínaný „koridor“ je v jednej zo štyroch oblastí, v ktorých Rusko, Turecko a Irán na základe dohody z mája tohto roku vytvorili tzv. zóny deeskalácie. Ostatní, hlavne monarchie v Perzskom zálive, majú ešte čas dohodnúť sa s IŠ tak, aby čierne zástavy džihádistov nebolo vidieť z okien ich palácov.
Ako pripomína izraelský bloger Boris Heller, v porovnaní s Blízkym východom „je situácia v Európe či USA dnes relatívne pokojná“. Kladie si však otázku: A čo zajtra? V Izraeli majú na mysli o. i. skutočnosť, že šiitské hnutie Hizballáh podporované Teheránom malo ešte v 80. rokoch vo svojich radoch niekoľko stoviek bojovníkov vyzbrojených kalašnikovmi.
Dnes ide o dobre vyzbrojenú armádu s počtom od 7– do 11-tisíc ozbrojencov. Síce bez tankov a lietadiel, ale zato rakiet zem-zem, protitankových riadených striel a protilietadlových raketových systémov (SAM) majú nadostač aj na asi 80-kilometrovom úseku hranice.
„V posledných dňoch sa zmenila situácia, ktorá bola dlho statická,“ reagoval premiér Netanjahu v najnovšom rozhovore pre izraelský 20. kanál, s ktorým ako jediným je ochotný komunikovať. Medzi Izraelom a Ruskom zatiaľ nehrozí rozkol, ale Netanjahu dosiahol v Moskve iba časť zámeru: namiesto úplného skončenia vojenských operácií v sýrskom pohraničí na juhu svojho severného suseda je tu časovo ohraničené prímerie, ktoré islamskí teroristi určite využijú.
Netanjahu však nedosiahol stiahnutie islamských sunnitských či šiitských síl vrátane ďalších, ktorí podporujú sýrskeho prezidenta Asada. Čo si napokon všíma aj izraelský analytik Alexandr Eterman citovaný agentúrou FAN. Dôvodom môže by skutočnosť, že na Blízkom východe sa akýkoľvek ústup chápe ako prejav slabosti a slabými tam pohŕdajú.