Berlín a Paríž sú motorom EÚ. Vedia však udať smer?

Bez nich to nepôjde. Francúzsko a Nemecko predstavujú jadro európskej integrácie. Ale motor Berlín-Paríž nie je a nemôže byť jediným faktorom, ktorý posúva Európsku úniu vpred.

02.09.2017 15:00
Merkelová, Macron Foto: ,
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii v Elyzejskom paláci.
debata (20)

Nehovoriac o tom, že predstavy Francúzska a Nemecka na budúcnosť EÚ nemusia byť vôbec rovnaké. Pred úniou však stojí nová kapitola alebo aspoň pokus o jej napísanie. Vytváranie jadra či viacrýchlostnej EÚ je debata, ktorej sa nikto nevyhne.

"Musíme nájsť spôsob na vytvorenie Európy vo viacerých formátoch. Ísť ďalej s tými, čo si to želajú, bez toho, aby nás brzdili krajiny, ktoré nechcú ísť tak rýchlo a tak ďaleko a je to ich právo,“ citovala z prejavu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pre veľvyslancov krajiny spravodajská stránka EUobserver.

Veľa hráčov

Predstavy štátov sú rôzne. Prirodzené jadro EÚ dnes tvorí eurozóna. Krajiny, ktoré platia eurom, majú bezpochyby najväčšiu mieru integrácie. S tým môže prísť prehĺbená spolupráca aj v sociálnej či daňovej oblasti.

"Veľký test pre francúzsko-nemecké spojenectvo však je fakt, že EÚ má dnes 28 krajín, hoci jeden člen odchádza. Štáty majú rôzne preferencie a odlišné vízie, čo sa týka budúcnosti európskeho projektu,“ uviedla pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na EÚ z univerzity v portugalskej Coimbre. "Hoci má na integráciu EÚ vplyv mnoho hráčov, faktom zostáva, že európske vlády majú stále veľký záujem na tom, aby mali čo povedať do cesty a smeru, akým sa únia bude hýbať,“ pripomína expertka.

Podľa Camisaovej to musia brať do úvahy aj Paríž a Berlín. "V minulosti bola politická vôľa niektorých nemeckých a francúzskych lídrov dostatočne silná, aby prekonala rozdiely medzi členskými štátmi. V dnešnej rozšírenej únii by však možno lepšie fungovala veľká koalícia ako, nazvime to, riaditeľstvo. Znamená to, že nestačí mať veľký plán, ale je dôležité presvedčiť ostatných, že je to správne riešenie pre nich,“ pripomenula Camisaová.

A zatiaľ nie je na stole ani ten veľký plán. Na jar predložila Európska komisia na diskusiu pre členské štáty päť scenárov budúcnosti EÚ. Určite o nich bude hovoriť šéf eurokomisie Jean-Claude Juncker 13. septembra v prejave o stave únie v Európskom parlamente. Čaká sa však na výsledok volieb v Nemecku. Prieskumy ukazujú, že CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej zvíťazí. Uvidí sa však, s kým vytvorí koalíciu, lebo na vládnutie s najväčšou pravdepodobnosťou bude potrebovať partnerov.

Lenže ani tandem Merkelová-Macron nemá jasno v tom, akú úniu v skutočnosti chce. Kancelárka v posledných dňoch minimálne v rétorickej rovine vyšla do značnej miery Francúzsku v ústrety. Merkelová naznačila, že nie je proti vytvoreniu ministra financií eurozóny, ale musí byť jasné, aké budú jeho právomoci. Do istej miery podporila aj spoločný rozpočet pre eurozónu. Označila ho však slovom malý, pričom Macron má o ňom pravdepodobne oveľa ambicióznejšiu predstavu.

Podľa agentúry Reuters si vie nemecký minister financií Wolfgang Schäuble predstaviť zmenu Európskeho stabilizačného mechanizmu, čo je záchranný fond eurozóny, na európsky menový fond, ktorý by podporoval krajiny platiace eurom, ak sa ocitnú v problémoch. Strážca nemeckej štátnej kasy však pripomína, že všetky krajiny v prvom rade musia dodržiavať dohodnuté rozpočtové pravidlá.

Domáce výzvy

Problém lídrov Nemecka a Francúzska, samozrejme, spočíva aj domácom politickom postavení. Merkelová smeruje k víťazstvu v parlamentných voľbách, nemecká ekonomika funguje a nezamestnanosť je nízka. Merkelová však musí hľadať rovnováhu medzi tým, nakoľko chce vyjsť Francúzsku v ústrety, a tým, že sa zdá, že niektorí jej politickí partneri sú menej naklonení požiadavkám Paríža, ktoré súvisia s eurozónou.

Macron zase po triumfálnej výhre v prezidentských voľbách zápasí s výraznom poklesom popularity. Jeho predstavené reformy pracovného trhu určite čakajú na jeseň protesty a nezamestnanosť v krajine je takmer 10-percentná.

Úspechy na európskej scéne Macronovi môžu pomôcť v očiach verejnosti. Aj preto francúzsky prezident spája viaceré témy na úrovni EÚ. Príkladom je smernica o vysielaní pracovníkov. Macron kritikou odmeňovania ľudí najmä z východnej Európy, ktorí dočasne robia v inej členskej krajine EÚ, mieri v prvom rade na domácich voličov. Zároveň však túto tému prepája so širšími európskymi problémami, ako je napríklad situácia s právnym štátom v Poľsku. Otázkou však je, či Macrona dianie vo Varšave a Budapešti naozaj zaujíma, alebo sa v prvom rade snaží zlepšiť si svoju politickú pozíciu.

"EÚ potrebuje, aby Francúzsko o Nemecko spolupracovali a posunuli Európu smerom k veľkým reformám či iniciatívam. Ale fungovanie únie je problematickejšie, ako bolo v minulosti. Paríž a Berlín sa od seba vzdialili a viac sa venujú vlastným záujmom,“ reagoval pre Pravdu Erik Jones, profesor európskych štúdií na Univerzite Johnsa Hopkinsa. "Keď hovorím o tom, že fungovanie únie je problematickejšie, tak to nemyslím negatívne. Jednoducho to odráža skutočnosť, ktorá prišla s historickým rozširovaním o krajiny v strednej a vo východnej Európe a južnom Stredomorí. A na prehĺbení rozdielov sa tiež podieľala ekonomická a finančná kríza a potom aj problémy s migráciou. Celé to ešte komplikuje brexit. Možno bude v budúcnosti bez Británie európsky klub viac integrovaný. Ale bude zložité k tomu dospieť,“ pripomenul Jones.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Nemecko #Francúzsko #euróska integrácia