Výsledkom štúdie nemeckej Bertelsmannovej nadácie je tvrdenie, že títo moslimovia sú do spoločnosti vo veľkej miere integrovaní. Otázne však je, či ich väčšinová spoločnosť prijíma a tak im v integrácii pomáha. Tá totiž, ako ukázala štúdia, nechce mať moslimov za susedov.
Štúdia nazvaná Integrovaní, ale nie akceptovaní?, porovnávala situáciu moslimov v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Oslovili moslimov, ktorí do týchto krajín prišli pred rokom 2010 a ich potomkov, prieskum sa teda netýkal novoprichádzajúcich utečencov.
Rôzne systémy
So znalosťou jazyka krajiny, kde žijú, sú najlepšie vyrovnaní francúzski a britskí moslimovia. Podľa štúdie to súvisí aj s tým, že väčšinou pochádzajú z bývalých kolónií, kde sa francúzština a angličtina doteraz používajú. S francúzštinou ako s prvým jazykom vyrastalo 74 percent tamojších moslimov, v Británii 59 percent.
Moslimovia, ktorí prišli do Nemecka, sa však väčšinou nemčinu v detstve neučili a priemer znalosti nemčiny od detstva u tamojších moslimov vylepšujú ich potomkovia. Podobne sú na tom moslimovia v Rakúsku a vo Švajčiarsku.
Vo vzdelávaní – presnejšie v tom, či skončia strednú školu s maturitou – sú na tom najlepšie moslimovia vo Francúzsku. Kým vo Francúzsku končí vzdelávanie ešte pred dosiahnutím dospelosti 11 percent moslimov, v Nemecku je to až 36 percent a podobne aj v Rakúsku.
Štúdia to dáva do súvislosti s rozdielnymi školskými systémami a upozorňuje, že pri druhej generácii moslimov sa situácia už zlepšuje.
Väčšia úspešnosť v škole však nemusí automaticky znamenať lepšiu šancu na prácu. Práve v Nemecku a vo Švajčiarsku, ktoré má systém prepojenia odborných škôl na prax, sú moslimovia najlepšie integrovaní na pracovnom trhu. Miera nezamestnanosti tamojších moslimov sa blíži k celonárodnému priemeru. Druhá vec je, že zvyčajne zarábajú menej – mnohí sú zamestnaní v slabšie platenej práci alebo na čiastočný úväzok. Tieto rozdiely v príjmoch zaznamenali autori štúdie vo všetkých piatich krajinách.
Štúdia dokazuje, že skutočnosť nie je taká bezútešná, ako ju často predstavujú médiá.Welle Ayse Demirová, hovorkyňa organizácie tureckej komunity TBB
Dôvodom lepšej integrácie moslimov na pracovnom trhu v Nemecku je podľa autorov nielen dopyt po pracovnej sile, ale aj vydávanie pracovných povolení či iniciatívy v oblasti komunitnej práce.
„Vo Francúzsku, kde je relatívne nepriepustný pracovný trh, sú aj moslimovia s dobrou kvalifikáciou s väčšou pravdepodobnosťou nezamestnaní a, naopak, majú menšiu pravdepodobnosť získania práce na plný úväzok,“ uvádza sa v správe k štúdii.
Najťažšie na pracovnom trhu to majú praktizujúci veriaci moslimovia. Dôvodom môže byť diskriminácia pre nosenie náboženských symbolov, ale na druhej strane aj pre zamestnávateľa môže byť v danej práci ťažko prijateľné, ak sa má zamestnanec napríklad päťkrát denne modliť, prípadne štát zakázal nosenie šatiek v istých profesiách. Najmenšie prekážky v tejto oblasti majú moslimovia v Británii, kde štát už dávnejšie povolil moslimkám policajtkám nosenie šatiek ako súčasť uniformy.
Nábožensky založení
V súvislosti s vierovyznaním štúdia potvrdila, že moslimovia sú v priemere viac nábožensky založení ako ostatné obyvateľstvo. Zaujímavosťou je, že výrazne najväčší podiel aktívnych praktizujúcich moslimov, ktorí sa modlia päťkrát denne a každý piatok chodia do mešity, zaznamenali v Británii.
K hlboko veriacim sa tam prihlásilo 64 percent opýtaných moslimov, pri iných opýtaných to bolo len 11 percent. Naopak, najmenší podiel praktizujúcich moslimov zaznamenali vo Švajčiarsku – 23 percent, čo je takmer rovnaký podiel ako pri ostatnom obyvateľstve.
Drvivá väčšina oslovených moslimov sa cíti byť spätá s krajinou, kde žije – najvýraznejšie vo Švajčiarsku (98 percent) a v Nemecku (96 percent), najmenej v Rakúsku (88 percent). Väčšina sa však zároveň cíti byť spojená aj s krajinou pôvodu.
Mimochodom, vo Švajčiarsku a v Nemecku sa opýtaní moslimovia aj najmenej sťažovali na diskrimináciu (35 a 37 percent), naopak, najväčší podiel moslimov, ktorí uviedli, že za uplynulý rok zažili diskrimináciu – 68 percent, zaznamenali v Rakúsku.
Podľa štúdie tiež väčšina moslimov udržiava vo svojom voľnom čase pravidelné kontakty s ľuďmi, ktorí nie sú moslimovia (najvýraznejšie opäť vo Švajčiarsku – 87 percent a najmenej v Rakúsku – 62 percent).
„Štúdia dokazuje, že skutočnosť nie je taká bezútešná, ako ju často predstavujú médiá,“ reagovala na zverejnené výsledky pre Deutsche Welle Ayse Demirová, hovorkyňa organizácie tureckej komunity TBB so sídlom v Berlíne. „Ukazuje, že veľa moslimov sa cíti byť integrovaných, ale chýba tu akceptácia,“ dodala s tým, že integrácia musí ísť z oboch strán.
Narážala tým na záverečnú otázku, ktorú sa nemoslimského obyvateľstva v piatich krajinách pýtali autori štúdie. Respondenti sa mali vyjadriť k tomu, koho by zo zoznamu rôznych skupín obyvateľstva nechceli za susedov.
V zozname boli okrem moslimov, židia, kresťania, ateisti, cudzinci a zahraniční robotníci, mnohodetné rodiny, homosexuáli, ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, či inej farby pleti.
Moslimovia boli medzi najviac odmietanou skupinou. Výnimkou v tejto oblasti bola len Británia, kde by ľuďom ako susedia viac prekážali mnohodetné rodiny.