Záhreb nemá miesto pre Tita. Príde o ulicu aj Masaryk?

Maršala Tita vyhnali z chorvátskeho hlavného mesta Záhrebu. Presnejšie zrušili pomenovanie jedného z najkrajších a najväčších námestí jeho menom. Od 1. septembra sa v adrese domov, ktoré sú na ňom, vrátane národného divadla, uvádza, že sú na Námestí Chorvátskej republiky.

07.09.2017 15:00
Žena s Titom Foto: ,
Žena drží portrét niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita v jeho rodnom meste Kumrovec, asi 40 kilometrov severozápadne od Záhrebu.
debata (24)

Josip Broz Tito viedol za druhej svetovej vojny najsilnejšie protifašistické hnutie v nacistami okupovanej Európe. Jeho národnooslobod­zovacia armáda dokázala oslobodiť Juhosláviu a získala späť územia, ktoré Hitler, Mussolini a Horthy ulúpili.

V prípade Chorvátska to bola napríklad Dalmácia a celý polostrov Istria. Tito určite nebol bez chýb, ale ako jediný z komunistických vodcov vo východnej Európe sa dokázal vzoprieť nátlaku a teroru Stalinovho Sovietskeho zväzu. Neskôr bol spolu s osobnosťami ako Ind Néhru, Egypťan Násir, Indonézan Sukarno a Ghančan Nkrumah na čele vplyvného Hnutia nezúčastnených štátov.

Juhoslávia bola rešpektovaná a otvorená krajina voči celému svetu. V Chorvátsku dodnes označujú Tita v opakovaných anketách za najvýznamnejšiu osobnosť svojich dejín.

Prečo teda premenovali "jeho“ námestie? Vládne zhoda, že keby rozhodovanie nechali na mestské referendum, obyvatelia Záhrebu by s tým nesúhlasili.

Premenovanie však odhlasovali v mestskom parlamente. V noci na 1. septembra (presne v deň, keď Hitlerovi nacisti pred 78 rokmi napadli Poľsko) bolo 29 poslancov za premenovanie námestia, 20 hlasovalo proti a 1 sa zdržal hlasovania. Jeden z poslancov povedal, že medzi tými, ktorí vyobcovali Tita, boli tí, ktorí hlasovali s Paveličom v srdci. A to je podstata veci.

V Chorvátsku veľká časť konzervatívnych politických kruhov stále koketuje s ustašovským hnutím, ktorého vodcom bol Ante Pavelič. Bol Hitlerovým spojencom a stál na čele NDH – vojnového "nezávislého chorvátskeho štátu“.

Jeden z hlavných iniciátorov premenovania Titovho námestia, historik a mestský poslanec Zlatko Hasanbegovič (nedávno bol dokonca chorvátskym ministrom kultúry) sa netajene usiluje o revidovanie základov, na ktorých stojí moderný chorvátsky štát.

Hovorí, že treba zmeniť ústavu, ktorá v preambule zdôrazňuje, že súčasné Chorvátsko vzniklo "proti NDH“ a v jeho základoch je antifašizmus. Takisto patrí medzi tých, ktorým neprekáža ustašovský pozdrav Za dom spremni!, čo je obmena nacistického Sieg Heil! alebo slovenského Na stráž! z čias vojnového Slovenského štátu.

Hasanbegovič sa v pondelok prizeral, ako dvaja pracovníci firmy Pismorad vymenili sedem tabúľ s názvom Námestie maršala Tita za nové s nápisom Námestie Chorvátskej republiky. Trvalo to iba 15 minút. Spokojný Hasanbegovič prítomným o. i. povedal: "A teraz vytvoríme komisiu odborníkov, korí rozhodnú o premenovaní Masarykovej ulice.“

Na rade je teda zakladateľ a prvý prezident Československa Tomáš Garrigue Masaryk. Ulica, ktorá v centre mesta vychádza práve z teraz premenovaného námestia, dostala svoje meno v roku 1930 v súvislosti s 80. narodeninami tohto známeho filozofa a politika. Bolo to vtedy aj protestné gesto proti vládnucemu režimu v Juhoslávii a diktatúre kráľa Alexandra.

Predseda Česko-chorvátskej spoločnosti Marijan Lipovac protestoval proti zámeru vyhnať aj Masaryka zo Záhrebu. Zdôraznil, že Masaryk bol "skutočný demokrat a humanista, pre ktorého nebola demokracia iba technika a forma vládnutia, ale aj možnosť uvedenia zákonov morálky do života“.

Za vojny, v časoch, keď v Chorvátsku vládol fašizmus, ulicu premenovali. Po vojne, keď zvíťazili Titovi partizáni, vrátili jej meno. Masarykove ulice sú aj v ďalších piatich chorvátskych mestách. Pritom Masaryk dlho nemohol mať svoje ulice ani vo svojom Československu.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Chorvátsko #záhreb #Josip Broz Tito #ulica #Tomáš Garrigue Masaryk