Dnes je situácia iná. Od začiatku roka prišlo do krajiny na Apeninskom polostrove takmer 100-tisíc ľudí. Vyplýva to zo štatistiky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHR). Ale v auguste zaznamenali v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016 už o 89 percent menej migrantov.
Úplatky v Líbyi?
"Kľúčom pre mňa bolo, že som musel ísť do Líbye, aby som našiel riešenie,“ citoval denník Guardian talianskeho ministra vnútra Marca Minnitiho.
Rím sa pustil do rokovaní, lebo naozaj vedel, na koho sa obrátiť. Pre Pravdu to pripomenul taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti. "Vždy sme mali v Líbyi vybudovanú veľkú sieť kontaktov. Taliansko má s krajinou historické väzby a má v nej svoje záujmy. Máme lepšiu predstavu o tom, čo sa v Líbyi deje, ako naši ostatní spojenci, azda v niektorých oblastiach s výnimkou Francúzska,“ uviedol Nannetti.
Lenže kým zníženie počtu migrantov je viditeľné, spôsob, akým ho Rím dosiahol, vyvoláva aj kritiku. Išlo o podporu líbyjskej pobrežnej stráže aj o kontakty s miestnymi komunitami a kmeňmi, ktorým by malo Taliansko ekonomicky pomôcť, aby sa neživili pašovaním ľudí. Minniti tvrdí, že ide o absolútne transparentný proces. Objavili sa však informácie o tom, že Rím v podstate platí líbyjským gangom, aby migrantov zastavili.
"Myslím si, že tieto obvinenia sú pravdivé. Hovorili o nich líbyjskí lídri a mali sme o tom v Taliansku viac reportáží. Áno, v tejto chvíli to funguje, lebo je to pre líbyjskú stranu ekonomicky výhodné,“ pripomenul Nannetti. Podľa neho vláda v Ríme musela niečo urobiť, keďže ju o niekoľko mesiacov čakajú voľby a migrácia je veľká téma.
Taliansko má s krajinou historické väzby a má v nej svoje záujmy. Máme lepšiu predstavu o ztom, čo sa v Líbyi deje.Lorenzo Nannetti, expert na medzinárodné vzťahy
Samozrejme, nie je jasné, ako dlho bude tento prístup fungovať. Pre Guardian to uznal aj Minniti. Minister vnútra si predstavuje, že nad migračnými tábormi v Líbyi by prevzala kontrolu OSN. Humanitárne organizácie pravidelne upozorňujú, že na týchto miestach neraz čelia utečenci násiliu a týraniu. OSN však v tejto chvíli nie je pripravená prevziať za tábory zodpovednosť. Vyžadovalo by si to medzinárodný mandát a zaistenie bezpečnosti.
Problém v Grécku
Podobne ako v Taliansku aj v Grécku migračná politika Európy zaznamenáva úspechy aj neúspechy. Minimálne, čo sa týka zastavenia migrantov, sú politici spokojní. Zaistila to dohoda s Tureckom a zablokovaná balkánska utečenecká trasa. V stredu Európska komisia (EK) oznámila, že do Grécka prichádza denne priemerne 75 ľudí. Grécky denník Kathimerini však upozornil na výraznejší nárast. Medzi 28. augustom a 2. septembrom prišlo takmer 1 100 migrantov. Eurokomisia nárast pripisuje letnému obdobiu, keď je utečencov vždy viac.
Aj EK však pripomína, že je potrebné vynaložiť ešte veľké úsilie na zníženie počtu nevybavených žiadostí o azyl. Viazne aj systém posielania migrantov do Turecka. Späť by mali ísť tí, ktorí nemajú nárok na azyl. Noviny Kathimerini napísali, že za posledné dva mesiace nebol ani jeden prípad vráteného migranta.
Politika kvót
Situácia v Grécku a Taliansku tiež súvisí s debatou o tom, čo s utečencami, ktorí už sú na území Európy. V stredu Európsky súdny dvor rozhodol o zamietnutí žaloby Slovenska a Maďarska, ktorou napadli rozhodnutie o kvótach.
V Grécku je momentálne pripravených 2 800 ľudí čakajúcich na premiestnenie. Aj Taliansko má na pokračovaní kvót záujem, hoci EK upozorňuje Rím, že má urobiť viac pri identifikácii azylantov. Premiestňovanie utečencov bolo vždy viac politickým nástrojom na zapojenie všetkých krajín EÚ do procesu, ako veľkým riešením krízy. A ešte viac sa to môže ukázať v budúcnosti. Ak bude únia riešiť problém tak, že spracovanie žiadostí azylantov aspoň do istej miery presunie zo svojho územia, bude to pravdepodobne spojené aj s nejakým systémom ich prerozdeľovania.