Poľsko sa vzdalo plánov na pasy s obrázkami pamiatok Ukrajiny a Litvy

Poľský minister vnútra Mariusz Błaszczak oznámil, že nové poľské cestovné pasy nebudú obsahovať kontroverzné zobrazenie historických pamiatok, ktoré boli súčasťou predvojnového Poľska, a ktoré sú teraz súčasťou Ukrajiny a Litvy.

12.09.2017 08:03
debata (1)

Kyjev a Vilnius protestovali proti zamýšľanej podobe poľských pasov. Blaszczak povedal, že dal radu odborníkov, ktorí upozornili na spory so svojimi susedmi.

Ukrajina protestovala proti tomu, aby v nových poľských pasoch bola vyobrazená kaplnka poľských vojakov padlých v boji s Ukrajincami, ktorá je na cintoríne v západoukrajinskom Ľvove. Poľského veľvyslanca si pozvalo ministerstvo zahraničných vecí Kyjeva, podľa ktorého Ukrajina považuje obraz svojho mesta za poľských pasoch za nepriateľský čin.

Po rozpade rakúsko-uhorského mocnárstva a prepuknutia občianskej vojny v Rusku sa o Ľvov strhol boj medzi poľskými a ukrajinskými jednotkami, po ktorom západné regióny terajšej Ukrajiny, vrátane Ľvova, pripadli Poľsku. Po druhej svetovej vojne bola Ľvov regionálnym centrom Sovietskej Ukrajiny a od roku 1991 je súčasťou nezávislého ukrajinského štátu.

Ukrajinské úrady len neochotne po páde ZSSR umožnili obnovu cintorína, ktorý bol zničený v sovietskych časoch. Dlhodobé nezhody sa podarilo zmierniť až v roku 2005 vďaka podpore, ktorú poľské úrady poskytovali vtedajšej prozápadnej „oranžovej revolúcii“ na Ukrajine. Dodnes ale Ukrajincov dráždi nápis na cintoríne, ktorý Poliakov padlých v boji proti Ukrajincom označuje za „osloboditeľov“ Ľvo­va.

Nespokojnosť zavládla tiež v litovskom Vilniuse, pretože ďalším obrázkom v poľskom pase mala byť Brána úsvitu (Aušros vartai), jedna z najvýznamnejších vilniuských pamiatok. Súčasné hlavné mesto nezávislej Litvy bolo súčasťou Poľska počas svetových vojen a po vojne metropola pripadla sovietskej Litve.

Poľskí experti: Zobrazte len to, čo je naše dnes

V nových poľských pasoch sa podľa Błaszczaka namiesto Vilniuskej brány objaví nápis z hrobky Márie Piłsudski na Vilniuskom cintoríne, kde bolo pochované aj srdce jej syna, poľského vojvodcu a štátnika Józefa Pilsudského. Ľvovskú cintorínsku kaplnku nahradí zobrazenie postavy Antoniho Petrykiewicze, ktorý bol posmrtne ako trinásťročný chlapec vyznamenaný najvyšším vojenským poriadkom za obranu Ľvova.

Aj poľskí odborníci sa podľa servera Onet.pl pozastavovali nad tým, že by poľské pasy mali zobrazovať pamiatky z miest mimo súčasného Poľska. Zdôraznili, že Poliaci by určite veľmi ťažko niesli, keby boli napríklad v nemeckých pasoch s odkazy na Vroclav a ďalšie miesta, ktoré pred vojnou patrili do Nemecka.

Nové poľské pasy, k tvorbe ktorých prizvalo ministerstvo vnútra verejnosť, majú byť vydané budúci rok, ku 100. výročie opätovného získania nezávislosti Poľska po viac než stáročí cudzej nadvlády.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #výročie #Nemecko #pamiatky #Litva #Ukrajina #pasy