"Strach, hoci spravidla nie smrteľný strach, zohráva v politickom diškurze súčasnosti obrovskú úlohu,” píše. „Strach pred terorizmom, prisťahovalcami, islamom… Strach využila frakcia podporujúca brexit, rovnako ho ako hlavný argument používajú Marine Le Penová, Donald Trump, Viktor Orbán alebo Recep Tayyip Erdogan.“
O rozbúrenie emócií sa momentálne najviac snažia prívrženci pravicovej nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Na jej čele stoja Alexander Gauland a Alice Weidelová. Gauland bol až do roku 2013 tridsať rokov členom kresťansko-demokratickej CDU, ktorej líderkou je kancelárka Angela Merkelová. Politik teraz čelí obrovskej vlne kritiky pre svoje výroky na adresu splnomocnenkyne pre otázky integrácie Aydan Özoğuzovej. Tá sa totiž v príspevku pre Tagesspiegel vyjadrila, že okrem nemeckého jazyka je ťažké ďalej identifikovať jednotnú nemeckú kultúru. Alexander Gauland tento výrok následne využil počas predvolebného mítingu v Thüringene: „Toto hovorí nemecká Turkyňa. Pozvite ju do Eichsfeldu a ukážte jej potom, čo je to špecifická nemecká kultúra. Potom sa už nikdy nevráti a my ju budeme môcť, vďakabohu, odstrániť do Anatólie." Vyjadrenie ako rasistické verejne odsúdila okrem iných aj kancelárka Merkelová. Bývalý sudca najvyššieho súdu Thomas Fischer na Gaulanda podal trestné oznámenie.
Strach, hoci spravidla nie smrteľný strach, zohráva v politickom diškurze súčasnosti obrovskú úlohu.Christian Stöcker, psychológ
Alice Weidelová, druhá vedúca kandidátka Alternatívy, sa snažila stojaté vody predvolebných diskusií najviac rozprúdiť teatrálnym odchodom z jednej z nich. Po tom, čo ju generálny sekretár strany CSU, bavorskej sestry kancelárkinej strany CDU, Andreas Scheuer vyzval, aby sa verejne dištancovala od svojho pravicovo radikálne orientovaného straníckeho kolegu Björna Höckeho. Ten sa v roku 2017 v Drážďanoch vyjadril, že Nemci sú jediný národ na svete, ktorý si do stredu hlavného mesta zasadil pamätník hanby. Hovoril pritom o ikonickom pamätníku obetiam holokaustu v Berlíne. Nemecko by podľa neho potrebovalo v politike historickej pamäte obrat o stoosemdesiat stupňov. Namiesto slovnej reakcie sa jeho stranícka kolegyňa Weidelová rozhodla opustiť volebné štúdio.
O rozruch sa snažia rôznymi akciami rovnako aktívne aj odporcovia AfD. Nemecká satirická strana Strana (po nemecky Partei, pozn. redakcie) sa napríklad infiltrovala a prebrala viac ako tridsať pravicových skupín na facebooku. Akcia bola premyslená a pripravená vopred. Trvala viac ako jedenásť mesiacov. Po tom, čo sa satirikom podarilo získať práva v skupinách, pomenili ich logá a názvy a predovšetkým sa predtým pravicovo populistický obsah zmenil na priamu kritiku nacionalistickej AfD. Satirikom sa teraz strana vyhráža žalobou. O ďalšie vzrušenie na sociálnych sieťach sa postaral starosta dolnosaského mestečka Ebstorf. Ten sa rozhodol pred športovým spolkom, ktorého je predsedom, strhnúť predvolebný plagát strany zobrazujúci bielu tehotnú ženu s heslom – "Noví Nemci? Spravíme si ich sami“. Podľa neho strana plagát pred športový spolok vyvesila účelovo, pretože doň chodia ľudia rôznych národností a sexuálnej orientácie. Podľa starostu tak plagát zbytočne urážal občanov jeho mesta. To, že ide o nelegálnu činnosť, bolo starostovi od začiatku jasné, a preto sa sám prihlásil na polícii. Aktivistom AfD súčasne odkázal, že ak majú záujem, môžu si svoj plagát u neho vyzdvihnúť a zavesiť ho na iné miesto.
Kto skončí na vyššej priečke?
AfD napriek prevažne negatívnej publicite nemožno úplne ignorovať. Nacionalisti totiž tak ako ďalšie tri politické strany – Zelení, Slobodná demokratická strana (FDP) a Ľavica – stále bojujú o najlepšie možné umiestnenie – tretiu, prípadne štvrtú priečku. Každý získaný hlas môže ovplyvniť silu novovzniknutej koalície. Žiadna z dvoch najsilnejších strán, konzervatívna únia CSU/CDU a Sociálnodemokratická strana Nemecka SPD, s pravicovou AfD do koalície nepôjde. Napriek tomu zloženie koalície ešte nie je úplne jednoznačné.
Otvorená, hoci skôr nepravdepodobná, je aj budúcnosť veľkej koalície medzi úniou a sociálnymi demokratmi. Do úvahy skôr pripadá čierno-žltá konštelácia medzi Merkelovej úniou a liberálmi, prípadne čierno-žlto-zelená koalícia medzi úniou, liberálmi a zelenými. Ak by koalíciu skladali sociálni demokrati na čele s Martinom Schulzom, hovorí sa predovšetkým o červeno-červeno-zelenej trojkoalícii medzi SPD, Ľavicou a stranou Zelených.