Dôraz sa bude klásť na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho francúzskeho náprotivka Emmanuela Macrona, ktorí sa na stretnutí zúčastnia po prvýkrát.
Trump mieri na stretnutie s viac ako stovkou ďalších hláv štátov ako prezident, ktorého západní lídri nevnímajú veľmi dobre. Hrozí totiž vypovedaním obchodných dohôd a rozhodol o vystúpení USA z parížskej klimatickej dohody. Očakáva sa, že klimatické otázky, ktoré hodlá obhajovať najmä Macron, povedú k zásadným rozdielom v názoroch medzi Trumpom a zvyškom sveta. Niektorí predstavitelia EÚ vyslovili tvrdenie, že Washingtonu svoj postoj v popieraní vplyvu človeka na zmenu klímy sa zmiernil, ale Biely dom to v sobotu odmietol.
Bližšie svojim spojencom má Trump v otázke severokórejskej hrozby, kvôli ktorej Spojené štáty nedávno s podporou západných krajín presadili v Bezpečnostnej rade OSN prísnejšie sankcie.
Generálny tajomník OSN António Guterres opísal situáciu okolo množiacich sa jadrových a raketových testov Severnej Kórey ako „najnebezpečnejšiu krízu, ktorej čelíme v súčasnosti“. Hoci na schôdzi valného zhromaždenia nie sú naplánované žiadne osobitné rozhovory o KĽDR, viacerí štátni predstavitelia majú v úmysle predložiť svoje návrhy, ako najlepšie pristupovať k severokórejskému režimu. Postoje Washingtonu sa líšia hlavne z názormi Číny a Ruska, tieto krajiny totiž uprednostňujú rokovania pred sankciami.
Lídri budú rokovať aj o utrpení Rohingov
Pozornosť bude venovaná aj utrpeniu barmských Rohingov, ktorí po intervencii barmských bezpečnostných síl utiekajú do Bangladéša, kde sa nachádzav zúfalej humanitárnej situácii 400 000 ľudí. Úradníci OSN odsúdili prístup Barmy a kritizovali barmského vodcu Do Aung San Suu Kyi, ktorý oznámil, že sa nezúčastní na zasadnutí Valného zhromaždenia s ohľadom na problémy vo svojej vlasti.
Niekoľko stretnutí poriadaných počas zasadania sa bude týkať aj hrozby terorizmu. Macron bude rokovať s Nigériou a ďalšími západoafrickými krajinami o nasadení spoločných jednotiek na boj proti miestnym islamistom a západoeurópske krajiny budú rokovať, aby zabránili náboru teroristov prostredníctvom internetu.
Trump bude tiež hovoriť o reformách OSN navrhnutých Spojenými štátmi. Americký prezident po nástupe do funkcie povedal, že zníži príspevky Spojených štátov na fungovanie tejto globálnej organizácie, pretože značne prevyšujú finančnú podporu iných krajín. Zatiaľ čo niektorí štátnici reformy OSN podporujú, napríklad Rusko prejavilo skepticizmus.