Ostrovné štáty sa stretnú s USA a inými bohatými krajinami počas konferencie o klimatických zmenách v novembri v nemeckom Bonne.
Americký prezident Donald Trump má pochybnosti o globálnom otepľovaní a povedal, že odstúpi z klimatickej dohody, ktorá má proti nemu bojovať. Ďalšie bohaté krajiny už dlho vzdorovali výzve platiť ostatným krajinám za „nevyhnutné straty a škody spôsobené zmenou klímy“.
„Ak sa niekedy naskytol dôvod platiť za straty a škody, potom je to tento prípad,“ uviedol s poukazom na hurikán Irma a ďalšie búrky z posledného obdobia Ronny Jumeau, vyslanec ostrovného štátu Seychely pri OSN.
Seychely ležiace v Indickom oceáne sú členom Asociácie malých ostrovných štátov (AOSIS), ktoré sa cítia najviac ohrozené hrozbou stúpajúcej morskej hladiny.
„Hurikán Irma znázorňuje deštruktívnu silu klimatických zmien a ukazuje, že straty a škody nie sú len abstraktným pojmom, ale životnou realitou dneška pre ľudí, ktorí k tomuto problému prispeli najmenej,“ vyhlásil Thoriq Ibrahim, minister životného prostredia Maldív, ktoré AOSIS predsedajú.
Na Fidži prerokujú, kto zaplatí za škody
Premiér tichomorského súostrovia Fidži Frank Bainimarama, ktorého krajina bude organizátorom klimatickej konferencie prebiehajúcej od 6. do 17. novembra v Bonne, povedal, že otázka, kto bude platiť za „nevyhnutné straty a škody spôsobené klimatickými zmenami“, bude prioritou konferencie.
Premier Antiguy a Barbudy, Gaston Browne, povedal, že ostrov Barbuda je po zasiahnutí hurikánom Irma prakticky neobývateľný. Už predtým, 25. augusta, zasiahol americký štát Texas hurikán Harvey, ktorý v oblasti vyvolal rekordné záplavy, usmrtil asi 60 ľudí a spôsobil škody vo výške miliárd dolárov.
Ministri malých ostrovných štátov budú poukazovať na tesne za sebou nasledujúce búrky, aby prinútili vyjednávačov v Bonne k súhlasu s dlhodobými mechanizmami, ktoré by im a ďalším krajinám pomohli zvládať straty a škody spôsobené prírodnými katastrofami, napríklad tajfúnmi, alebo pomalšími zmenami, ako je zvyšovanie hladiny svetových morí.
Klimatológovia uvádzajú, že teplejší vzduch a voda, ktorých teplota sa zvýšila v dôsledku klimatických zmien, mohli prispieť k ničivej sile týchto búrok. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) odmieta tieto obvinenia, pričom tvrdí, že ide o snahu politizovať prírodné katastrofy.
Nie je jasné, kto má platiť
Straty a škody spôsobené zmenou klímy sú už dlhé roky problematickou témou rokovaní o klíme. V roku 2013 vo Varšave vlády prvýkrát schválili mechanizmus strát a škôd, ktorý bol potom včlenený do parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Naďalej však zostáva nejasné, čo presne má tento systém zahŕňať, kto má platiť a ako vysoké sumy. Parížska dohoda tiež uvádza, že na základe tohto mechanizmu nemožno vyberať žiadnu kompenzáciu.
Profesor Oxfordskej univerzity Myles Allen uviedol, že rozvinuté krajiny odmietajú niesť akúkoľvek právnu zodpovednosť. Podľa neho by sa malo diskutovať o tom, či by nemali diel zodpovednosti niesť veľké spoločnosti, ako sú výrobcovia uhlia a ropy alebo iné strany.
Experti z nemeckej Nadácie Heinricha Bölla uviedli, že do roku 2030 bude potrebné najmenej 300 miliárd dolárov ročne na pomoc ľuďom, ktorí stratia svoju krajinu a kultúru či budú donútení k migrácii v dôsledku extrémnych prejavov klimatických zmien.
Tieto výdavky by sa mali pripočítať k 100 miliardám dolárov ročne, ktoré bohaté krajiny prisľúbili chudobnejším krajinám na ekologický rozvoj a prispôsobenie sa zmene klímy. Americký prezident Trump a Kongres oznámili, že Spojené štáty už nebudú prispievať k tomuto cieľu.