„Budeme stíhať všetkých, ktorí konajú v rozpore so zákonmi našej krajiny a porušujú ľudské práva, bez ohľadu na ich vieru, rasu či politickú príslušnosť,“ vyhlásila držiteľka Nobelovej ceny za mier.
Organizácia Spojených národov či Amnesty International označujú dianie okolo Rohingov za etnickú čistku zo strany mjanmarskej armády, Su Ťij na možných vinníkov krízy neukázala.
„Sme znepokojení tým, toľko moslimov uteká cez hranicu do Bangladéša. Chceme zistiť, prečo k tomuto exodu dochádza“ uviedla v prejave v angličtine. „Hlboko súcitíme s utrpením všetkých, ktorí boli do tohto konfliktu zavlečení,“ povedala Su Ťij. Dodala, že od 5. septembra na západe krajiny nedochádza k žiadnym ozbrojeným stretom, ani tam vojaci nevykonávajú prečisťovaciu operáciu.
Organizácia Amnesty International ihneď reagovala vyhlásením, že mjanmarská líderka strká hlavu do piesku, pretože úlohu armády v etnickej čistke dokladajú „nespochybniteľné dôkazy“. Podľa ľudskoprávnych organizácií vedú armáda a budhistické ozbrojené skupiny kampaň s cieľom vyhnať z krajiny moslimské obyvateľstvo. Armáda tento výklad odmieta a tvrdí, že zasahuje iba proti rebelom, ktorí v auguste zaútočili na policajné stanice a vojakov.
Spomínaný návrat rohingských utečencov bude zrejme veľmi problematický, lebo Mjanmarsko ich považuje za nelegálnych prisťahovalcov a neumožňuje im získať občianstvo. Su Ťij teraz povedala, že osoby so statusom utečencov budú bez problémov prijaté, čím odkazovala na dohodu s Bangladéšom z roku 1993. Podľa Reuters sa však v minulosti po komplikovanom preverovacom procese mohol vrátiť len malý počet osôb.
Mnohí západní diplomati uvítali prejav Su Ťij, ktorá povedala, že jej krajina je „odhodlaná obnoviť mier“. Niektorí však vyjadrili pochybnosti. „Musíme jej slová brať tak, ako sme ich počuli. Ale nikto z nás pochopiteľne nevie, čo sa tam naozaj deje,“ povedal pracovník Detského fondu OSN (UNICEF) pre Mjanmarsko Paul Edwards.
Z Mjanmarska za niekoľko týždňov v dôsledku vlny násilia utieklo vyše 410 000 moslimských Rohingov, čo je viac ako tretina ich populácie v krajine. Mnohé osobnosti v poslednej dobe kritizovali postoj Su Ťij k utrpeniu v jej krajine a volali po tom, aby jej bola odobratá Nobelova cena za mier. Západ pritom Su Ťij dlho vyzdvihoval pre jej úlohu pri prechode Mjanmarska od vlády vojenskej junty k demokracii.
Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z vypaľovania rohingských dedín, ktorých stovky ostali opustené. „Toto je najhoršia kríza v dejinách Rohingov,“ povedal agentúre AP Chris Lewa, zakladateľ iniciatívy Arakan Project, ktorý sa usiluje o zlepšenie životných podmienok pre moslimskú menšinu. „Bezpečnostné zložky pália dediny jednu za druhou, postupujú veľmi systematicky. A stále to pokračuje,“ povedal Lewa.
Šéf misie OSN, ktorá skúma situáciu v krajine, požiadal o viac času pri vyšetrovaní obvinení z masového zabíjania, mučenia, sexuálneho násilia, použitia mín a pálenia osád. Chce, aby vyšetrovanie bolo predĺžené o ďalších šesť mesiacov do septembra 2018. „Pôjdeme tam, kam nás zavedú dôkazy,“ uviedol predseda misie Marzuki Darusman. Mjanmarský veľvyslanec pri OSN v reakcii uviedol, že vyšetrovanie „nepredstavuje užitočný postup“.