Napriek tomu, že v pondelok najvyšší súd v Bagdade zablokoval referendum. O nezávislom Kurdistane, nielen na území Iraku, snívajú Kurdi roky, ale zatiaľ iba počúvajú sľuby mocných tohto sveta. Vždy ostalo pri nich. Aj po zvrhnutí Saddáma Husajna.
Aj teraz, počas bojov sýrskych Kurdov s islamskými teroristami, v čom ich podporujú hlavne USA. Tie isté, ktoré spoločne s Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom a OSN vlastne v skutočnosti odmietajú vznik Kurdistanu. Vraj „separatizmus môže skomplikovať spoločný boj kurdských milícií a jednotiek irackej armády proti islamským teroristom“.
Bude to však iba plebiscit podobný tomu s brexitom. Nemyslím si, že na nasledujúci deň prezident Masúd Barzání vyhlási nezávislosť.politológ Iqbal Dürré
Zároveň do poslednej chvíle volajú po odklade plebiscitu a „štrukturálnom dialógu s Bagdadom a konštruktívnom kompromise“. Ibaže zbraní a súcitu majú Kurdi po krk. A tak zatiaľ stále platí kurdská ľudová múdrosť, podľa ktorej „jedinými skutočnými priateľmi Kurdov sú hory“.
Od zvrhnutia Husajna bolo jasné, že následne získaná úplná autonómia v rámci Iraku nie je konečným cieľom Kurdov. Jedným z krokov ku skutočnej nezávislosti Kurdistanu pre všetkých Kurdov je aj rozhodnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, podľa ktorého po vypuknutí občianskej vojny v krajine môžu sýrski Kurdi spravovať severovýchod Sýrie v rámci boja proti spoločnému nepriateľovi – Islamskému štátu.
„Je iba otázkou času, kedy vznikne Kurdistan,“ upozornil už pred rokmi Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu. A to napriek tomu, že hlavne Turecko má obavy. Hlavne z toho, že príde o časť Anatólie, oblasti na juhovýchode krajiny. Turecko v pondelok už reagovalo obrovským vojenským cvičením na hraniciach s Irakom a so Sýriou.
Pritom „kurdský problém“ trvajúci v Turecku už viac ako 30 rokov, si vyžiadal doteraz vyše 40-tisíc životov. Pritom Ankare vyhovuje súčasný status quo. Okrem iného preto, lebo jej obchodný obrat s irackým Kurdistanom bohatým na ropu, plyn a vodu, ktoré Turecko nemá, alebo v poslednom prípade len poskromne, predstavuje ročne 12 miliárd dolárov.
„Ankara sa však v budúcnosti bude napokon musieť zmieriť s existenciou samostatného Kurdistanu,“ myslí si aj politológ Grigorij Dobromelov v rozhovore pre agentúru FAN. Zároveň pripomenul, že najnovšie úspechy sýrskej armády podporovanej ruským letectvom aj na hraniciach s Tureckom hrajú Kurdom do kariet.
Na druhej strane si Kurdi uvedomujú, že žiadna z piatich krajín, v ktorých dnes žijú novodobí štvanci, sa len tak ľahko nevzdá územia v ich prospech. Najnovšie ani Irán neskrýva obavy z toho, že Kurdi svojou "odstredivou“ politikou môžu skomplikovať plány Teheránu v oblasti, a tak najnovšie už nevylučuje uzatvorenie hranice s irackým Kurdistanom.
Irackí Kurdi budú čoskoro odpovedať na otázku: „Chcete, aby sa Kurdistan a oblasti Kurdistanu mimo administratívy tohto regiónu stali nezávislým štátom?“ Podľa väčšiny pozorovateľov odpoveď väčšiny Kurdov bude pozitívna.
„Bude to však iba plebiscit podobný tomu s brexitom. Nemyslím si, že na nasledujúci deň prezident Masúd Barzání (už desať rokov šéfuje severoirackej autonómii – pozn. red.) vyhlási nezávislosť. Tým skôr, že je, podľa jeho vyhlásení, za riešenie akýchkoľvek otázok s Bagdadom mierovou cestou,“ pokúsil sa schladiť hlavy niektorých politikov politológ Iqbal Dürré v rozhovore pre portál Regnum.
Podľa neho možno očakávať, že po referende začne Irbíl aktívne rokovať s Erdoganovou Ankarou, s ktorou má Barzání veľmi dobré vzťahy. Má ich aj s Teheránom. „Bude ich presviedčať, že prípadný vznik samostatného Kurdistanu, zatiaľ iba na severe Iraku, nie je hlavným hlavybôľom v oblasti,“ dodal Dürré.
Kurdi, národ štvancov
- V Sýrii patria Kurdi k najväčšej menšine, ktorá sa už roky usiluje o politickú autonómiu. Napríklad takú, aká dnes existuje v Kurdistane v severnom Iraku.
- Kurdi žijú okrem Sýrie aj v Turecku, Iraku, Iráne a menšie komunity sú aj v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a Afganistane.
- Ešte v roku 2007 sa počet Kurdov odhadoval na 24 miliónov a vysnívaný Kurdistan, o ktorý sa roky neúspešne usilujú, má rozlohu 450 000 štvorcových kilometrov (asi ako Irak) v piatich štátoch – v juhovýchodnom Turecku, severnom Iraku, severozápadnom Iráne, v Sýrii a Arménsku.
- Viac ako polovica tohto indoeurópskeho národa žije v Turecku (15 až 20 miliónov), okolo štyroch miliónov v Iraku, tri milióny v Iráne, v Sýrii tvoria desať percent z 23 miliónov obyvateľov.
- Menšie komunity žijú v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a v západnej Európe – predovšetkým v Nemecku (viac ako pol milióna).