Keď sa v ukrajinskej politike láme jazyk

Po pripojení Krymu k Rusku vyvoláva najnovšie obavy Kyjeva nielen situácia na východnej hranici, ale už aj presne na opačnej strane – v Zakarpatskej oblasti, na hranici s Maďarskom, so Slovenskom a s Rumunskom.

, 20.09.2017 13:00
Ukrajina Foto: ,
Kyjevskí žiaci počas prvého dňa tohtoročného školského roka.
debata (203)

Kameňom sváru sa stal návrh zákona o vzdelávaní, ktorý má začať platiť od 1. septembra 2018. Okrem iného ráta s povinným vyučovaním deti z národnostných menšín v predškolských zariadeniach, ako aj na prvom stupni základnej školy v materinskom jazyku a paralelne aj v ukrajinčine.

Počnúc 5. ročníkom budú sa však žiaci vzdelávať iba v ukrajinskom jazyku a jazyk menšín bude osobitným predmetom. Návrh, ktorý 5. septembra schválil parlament, je od utorka na stole prezidenta Petra Porošenka. Dokument síce pripúšťa výučbu jedného či viacerých predmetov v jazyku niektorej z členských krajín EÚ, ale nie viac ako dvoch denne. V prípade druhého stupňa a vyššie musí vzdelávací proces byť iba v štátnom jazyku. Následne, od 1. septembra 2020, má byť všetko iba v ukrajinčine.

„Navrhovaná reforma nebráni študovať jazyk národnostných menšín,“ pokúsil sa v utorok vysvetliť návrh v rozhovore pre Radio Sloboda prezident Petro Porošenko. Podľa neho však každé dieťa, ktoré ukončí ukrajinskú školu, musí aktívne ovládať ukrajinčinu. Pritom kritici návrhu reformy v samotnej Ukrajine i za jej hranicami poukazujú na skutočnosť, že Porošenko nespresnil, ako môžu príslušníci národnostných menšín študovať rodný jazyk mimo možností, ktoré im poskytuje základná škola.

Ukrajinský týždenník Zerkalo nedeli v snahe odôvodniť kroky Kyjeva pripomenul, že podľa štatistiky ministerstva školstva z roku 2016 približne 40 % absolventov škôl v Zakarpatskej oblasti dosiahlo z ukrajinčiny od jedného do troch bodov v 12-stupňovej škále hodnotenia. Dokonca 60 žiakov v rámci maďarskej a rumunskej menšiny nedosiahli ani toľko. Hovoria po ukrajinsky vraj iba na hodinách štátneho jazyka a počas hodín literatúry. Podľa týždenníka to je aj hlavný dôvod obmedzených možností mládeže pochádzajúcej z národnostných menšín a jej realizácie na Ukrajine.

Iný pohľad na problematiku majú však hlavne v Maďarsku, Rumunsku a v Moldavsku. V prvom prípade ide totiž podľa Budapešti o zásah do ústavného práva, ktoré sa dotkne asi 150-tisíc etnických Maďarov žijúcich na Ukrajine. Varšava bude vraj pozorne sledovať realizáciu zákona a „nedopustí porušenie práv poľskej menšiny na Ukrajine“. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó bol však oveľa tvrdší.

Ukrajina je mimoriadne tolerantná krajina a absolútne verná európskym hodnotám.
Volodymyr Hrojsman, ukrajinský premiér

„Je to hanba, pretože plánované zmeny vážne poškodzujú maďarskú menšinu v čase, keď sa Ukrajina usiluje o zblíženie s EÚ a zároveň prijala zákon, ktorý je v rozpore s európskymi hodnotami,“ reagoval nediplomaticky šéf maďarskej diplomacie. Zároveň obvinil Kyjev, že spomínaný krok je „vrazením noža do chrbta“, pretože Maďarsko patrilo medzi najaktívnejších stúpencov integračného procesu Ukrajiny do únie a ešte aj plyn z Európy prúdi cez jeho územie. "Verím, že sa všetko podarí vysvetliť aj počas konzultácií s veľvyslancami jednotlivých členských krajín únie akreditovaných v Kyjeve.

Ukrajina je mimoriadne tolerantná krajina a absolútne verná európskym hodnotám," pokúsil sa najnovšie o upokojenie situácie ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman. Ako pred kamerami televízie 112 Ukrajina zdôraznil, „ide o plnenie všetkých medzinárodných záväzkov týkajúcich sa jazykov národnostných menšín“.

Napriek ubezpečovaniu ukrajinského šéfa kabinetu Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Grécko už zaslali kritický list adresovaný Rade Európy a OBSE, v ktorom píšu o diskriminácií menšín na Ukrajine. Kyjev vzápätí reagoval ochotou poskytnúť spomínaným inštitúciám kontroverzný návrh dokumentu na „podrobnú analýzu“.

© Autorské práva vyhradené

203 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #Zakarpatská oblasť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy