Svoj nesúhlas s referendom dalo Turecko zreteľne najavo, keď usporiadalo vojenské manévre na irackej hranici. Vláda odôvodnila tento krok vyhlásením, že kolaps susedného štátu môže spôsobiť vážny globálny konflikt.
Erdogan, ktorý je na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, povedal v utorok svetovým lídrom, že referendum v severnom Iraku by mohlo podnietiť nové konflikty na Blízkom východe.
Sankcie nebudú bežné
Novinárom pred svojím hotelom prezident oznámil, že turecká bezpečnostná rada spolu s kabinetom bude v piatok rokovať o možnom uvalení sankcií na iracký Kurdistan. Hoci turecký prezident nepovedal, o aké sankcie by malo ísť, uviedol, že „nebudú bežné“.
Ankara má úzke obchodné vzťahy s kurdskou regionálnou vládou v Iraku, ktorá cez Turecko denne pumpuje tisíce barelov ropy a ktorá nedávno schválila plány, ktoré ruskému ropnému koncernu Rosnefť umožnia v regióne investovať do plynovodov na exportu plynu do Turecka a do Európy.
Referendum sa rozhodla usporiadať iracká autonómna oblasť Kurdistan 25. septembra. Nič na tom nezmenil pondelkový krok irackého najvyššieho súdu, ktorý pozastavil organizáciu hlasovania dovtedy, kým sa rozhodne, či referendum nie je v rozpore s ústavou.
O vznik nezávislého štátu sa Kurdi snažia od konca prvej svetovej vojny, keď Blízky východ rozparcelovali koloniálne mocnosti. Oblasť obývaná Kurdmi je preto rozdelená najmä medzi súčasné Turecko, Irak, Irán a Sýriu.
Okrem Bagdadu a Ankary, sa na hlasovanie pozerá podráždene aj Teherán. Turecko aj Irán sa obávajú, že vývoj v Iraku posilní separatistické tendencie Kurdov na ich území.
Na posunutie termínu referenda Kurdmi vyzval aj Washington, ktorý sa, rovnako ako generálny tajomník OSN António Guterres obáva, že to ovplyvní ťaženie proti teroristickej organizácii tzv. Islamský štát (IS), proti ktorému bojujú spoločne kurdské milície a jednotky irackej armády.