Síru chrlí na Merkelovú známy psychiater Hans-Joachim Maaz. "Jej správanie by som charakterizoval ako absolútne neracionálne tým, že neberie do úvahy skutočné problémy, ktoré vznikli v spojitosti s migračnou krízou. Podľa mňa to svedčí, že stratila kontakt s realitou,“ tvrdí podľa serveru Huffington Post.
Maaz pokračoval, že Merkelová nedokáže zniesť kritiku, čo považuje za dôsledok rozvíjajúceho sa narcizmu. "Prijíma rozhodnutia, ktoré sú založené na emóciách, pričom preceňuje vlastné sily,“ dodal. Maaz to vidí nielen pri migrantoch, ale aj v prípade odklonu od jadrovej energetiky po havárii v japonskej atómovej elektrárni vo Fukušime.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Otvorenú náruč počas migračnej vlny vyčítal Merkelovej aj denník Neue Ruhr Zeitung. Kritizoval ju, že nevedela viesť dialóg s vlastnými občanmi v otázke žiadateľov o azyl: "Ocitla sa pri rozbitom koryte – zdá sa jej, že z morálneho hľadiska robí všetko dobre, ale v praxi sa jej nič nepodarilo.“ Tí, čo sú v tejto súvislosti nespokojní s Merkelovou, tvrdia, že jej kroky v období migračnej vlny vyvrátili presvedčenie o nadanej političke, lebo jej vraj chýbala širšia vízia.
Časť ľudí v Nemecku môže byť z kancelárky nielen rozčarovaná, ale aj unavená, keďže vládne už dvanásť rokov bez prestávky. Respektíve strácajú nadšenie z nej. "Keď sa roku 2005 začalo vládnutie Angely Merkelovej, voliči boli dieťaťom. Lenže teraz dosiahli dospelosť a pozerajú sa na ňu viac kritickými očami,“ poznamenal politológ Gero Neugebauer pre portál National s tým, že začínajú mať obavy z jej slabosti. Doplnil však, že zároveň v nej vidia stále aj silu, a preto ju veľa voličov neopúšťa.
Merkelová sa stretáva s kritikou aj naživo počas predvolebnej kampane. Stalo sa jej to napríklad vo východonemeckom meste Bitterfeld. Na míting prišli nielen stúpenci. Odporcovia na ňu bučali, pískali a vykrikovali, že musí odísť. Zjavne to boli priaznivci nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko. Dôvodom ich odporu bola vítacia politika kancelárky, ktorá umožnila dostať sa do krajiny vyše miliónu migrantov.
Míting v Bitterfelde si všimol denník Financial Times. Pripomenul, že od znovuzjednotenia Nemecka sa aj v tomto meste ako všade na niekdajšom komunistickom východe krajiny zlepšila situácia, ale mnohí obyvatelia vidia nedostatky. "Mnohí východní Nemci sa teraz cítia zradení svojou východonemeckou kancelárkou,“ uviedol politológ Hans Vorländer pre Financial Times s tým, že dodal, že obrazne povedané, sa neopätovaná láska zmenila na nenávisť.
Noviny upozornili, že miera nezamestnanosti na východe dosahuje 8,5 percenta, čo je zhruba o tri percentá viac ako na západe. "Príjem na hlavu je vo východnej časti nižší o 27 percent. Mladí ľudia stadiaľ odchádzajú na západ v takom počte, že keby východní Nemci boli znovu nezávislí, boli by najstarší na svete,“ napísal tento denník.
Všelijaká kritika, čo padá na hlavu Merkelovej, by však s najväčšou pravdepodobnosťou nemala zasiahnuť do jej politickej kariéry. Po nadchádzajúcej volebnej nedeli by mala znovu zostavovať vládu. Pri moci by tak zostala do roku 2021.