V Nemecku nie je počet poslancov stály. Môže za to volebný systém, v ktorom má každý volič dva hlasy. Prvým volí konkrétnu osobnosť v niektorom z 299 jednomandátových volebných obvodov, druhým potom jednu z politických strán. Pre rozloženie síl v parlamente je zásadný práve druhý hlas, pretože mandáty sú stranám prideľované úmerne k počtu týchto hlasov.
Prvý a druhý hlas
Prvé hlasy zase zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o počet poslancov. Môže sa totiž stať, že niektorá z politických strán v danej spolkovej krajine získa v jednomandátových obvodoch viac kresiel, ako by zodpovedalo percentu druhých hlasov, ktoré dostala. V takom prípade sa jej aj títo priamo zvolení poslanci ponechajú a navýši sa o nich počet členov parlamentu – ide o takzvané dodatočné mandáty. Ostatným stranám sú potom pridelené takzvané kompenzačné mandáty, aby nebola narušená proporcionalita výsledkov.
Tento systém vedie k tomu, že v parlamente pravidelne zasadá viac poslancov, než by zodpovedalo terajšiemu základnému počtu 598. Zatiaľ najviac ich bolo medzi rokmi 1994 a 1998 (672 poslancov) a vo volebnom období 1998 až 2002 (669 poslancov). V týchto dvoch periódach bol však základný počet poslancov vyšší ako dnes, činil 656 zákonodarcov a dodatočných mandátov teda nebolo až toľko.
Šanca prekonať rekord
Politológ Joachim Behnke z univerzity v juhonemeckom Friedrichshafene, ktorý je jedným z najväčších odborníkov na dodatočné mandáty, počíta s tým, že v budúcom Spolkovom sneme zasadne zhruba 685 zákonodarcov.
„Do úvahy pripadajú len veľké strany. V súčasnej dobe sú to len CDU a CSU, ktoré môžu získať dodatočné mandáty,“ vysvetľuje Behnke. Ideálna pre vznik dodatočných mandátov je podľa neho situácia, keď bežne najsilnejšia strana ako Kresťanskodemokratická (CDU) – ktorá vyhráva veľkú časť jednomandátových obvodov – oslabí a pohybuje sa bližšie k 35 než 40 percentám. V súčasných prieskumoch má konzervatívna únie CDU/CSU podporu 36 percent voličov. Za určitých okolností by tak nakoniec kresiel v parlamente mohlo byť aj vyše 700.
Snaha o strop neprešla
Aby k tomu nedošlo, usiloval sa v končiacom volebnom období šéf Spolkového snemu Norbert Lammert (CDU) o reformu a určenie stropu počtu mandátov na čísle 630. K zhode na jeho návrhu, ktorý podľa kritikov hral do kariet kresťanským demokratom Angely Merkelovej, však neprišlo.
Vrásky na čele správcov budovy
Správcovia parlamentnej budovy sa tak musia pripraviť na to, že do zasadacej sály bude po voľbách zrejme potreba namontovať vyše 50 nových poslaneckých kresiel. Ďalšie vrásky na čele by im mohol prirábať fakt, že v budúcom Spolkovom sneme bude podľa všetkého pôsobiť šesť poslaneckých klubov, čo je najviac od prvého volebného obdobia histórie spolkovej republiky (1949 – 1953). Prítomnosť viacerých strán so sebou nesie vyššie finančné náklady, ale napríklad aj spory o to, v akej časti pléna ktorá bude sedieť.
Čím viac, tým menej?
Vyšší počet strán povedie aj k tomu, že súčasným parlamentným zoskupeniam poslanci ubudnú, aj keby dosiahli rovnaké volebné výsledky, ako pred štyrmi rokmi. Aktuálny model spoločnosti verejnej mienky YouGov napríklad sociálnym demokratom prisudzuje 175 kresiel pri zisku 25 percent hlasov. Pred štyrmi rokmi SPD dostala 25,7 percenta hlasov a mandátov mala o 18 viac.
Parlament, ktorý vzíde z volieb, by podľa aktuálnych modelov mohol mať tiež najmenší podiel žien za posledných 15 rokov. Kým v končiacom volebnom období ich v Spolkovom sneme zasadalo 36,5 percenta, po voľbách by ich mohlo byť len 32 percent.