Centristické hnutie Republika vpred (La République en marche, LREM) prezidenta Emmanuela Macrona sa umiestnilo na treťom mieste. Francúzske médiá odhadujú, že konzervatívci v hornej komore parlamentu získajú po voľbách od 146 do 156 kresiel, pričom doteraz mali 142. LREM, ktoré sa uchádzalo o najmenej 50 voľných kresiel ich získa zrejme okolo 20 až 30.
Predstaviteľov do Senátu volilo zhruba 75-tisíc starostov, zákonodarcov, členov regionálnych a miestnych rád vo funkcii. O kreslo sa uchádzalo takmer dvetisíc kandidátov. Pre politických nováčikov z LREM to boli prvé voľby do Senátu, pri ktorých mávajú zvyčajne výhodu predstavitelia tradičných strán.
Mnohí miestni vysokopostavení činitelia sú okrem toho nespokojní s Macronovými plánmi znížiť rozpočet lokálnym úradom, čo tiež mohlo spôsobiť menšiu podporu hnutia.
Nedeľňajšie hlasovanie predstavuje pre LREM prvú volebnú prehru, ktorá by však nemusela znamenať koniec pre prezidentove ekonomické reformy.
Pri schvaľovaní zákonov má posledné slovo Národné zhromaždenie, kde má LREM väčšinu. Macron potrebuje však aj väčšiu podporu Senátu, aby mohol sľubované veľké zmeny uskutočniť. S tým by mu mohli práve Republikáni pomôcť, pretože schvaľujú veľa z jeho návrhov.