Podľa akých pravidiel hlasovali nemeckí voliči?
V Nemecku sa uplatňuje zmiešaný pomerný volebný systém. Volič má k dispozícii dva hlasy. Jeden môže odovzdať konkrétnemu kandidátovi v danom volebnom obvode a ďalší vybranej politickej strane. Tento druhý hlas rozhoduje o rozdelení kresiel v Spolkovom sneme. Strany, ktoré dostanú menej ako päť percent hlasov alebo získajú menej ako tri mandáty na základe priamych volieb uchádzačov, sa nedostanú do parlamentu.
Foto: SITA/AP, Patrick Seeger
Koľko voličov mohlo rozhodovať o novom zložení parlamentu?
Hlasovacie právo malo približne 61,5 milióna nemeckých občanov. Zaujímavosťou bolo, že polovica z nich má viac ako 52 rokov. Z demografického pohľadu to znamená, že o budúcnosti krajiny rozhodovalo najstaršie voličstvo v dejinách spolkovej republiky.
Ktorá skupina voličov zvlášť priťahovala pozornosť?
Jednou z najsledovanejších bolo zhruba 720-tisíc občanov Nemecka s tureckými koreňmi. (Celkovo žije v krajine 2,8 milióna ľudí tureckého pôvodu, polovica z nich má občianstvo a uvedeného necelého trištvrte milióna má hlasovacie právo.) Ich rozhodnutia sa snažil ovplyvniť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý ich vyzval, aby nepodporili "nepriateľov Turecka“, za ktorých označil konzervatívcov aj sociálnu demokraciu (SPD). V minulosti väčšina nemeckých Turkov volievala SPD, ale volebný líder tejto strany Martin Schulz nedávno vyzval na ukončenie prístupových rozhovorov EÚ s Ankarou.
Vo voľbách sa očakávalo posilnenie euroskeptickej a nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Ako sa k nej stavajú štandardní predstavitelia?
Všetci politickí zástupcovia demokratických síl vylúčili akúkoľvek možnosť spolupráce s AfD. Napríklad minister vnútra Thomas de Maiziere označil túto stranu za vlka v ovčom rúchu. Zároveň povedal, že bezpečnostné zložky sledujú niektorých členov AfD v súvislosti s ich extrémistickými názormi.
Alternatíva, ktorú založili v roku 2013, má už zastúpenie v 13 zo 16 krajinských snemov v spolkovej republike. Strana je nielen protimoslimská, ale tiež z nej zaznievajú aj protižidovské výroky. Josef Schuster, predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku, ešte pred voľbami varoval, že vstup AfD do Spolkového snemu by výrazne prehĺbil rozdelenie v štáte, pretože v parlamente by nastala zmena tónu verejnej debaty. Podobne sa vyslovili aj zástupcovia moslimských kruhov.
Čo sa podpísalo pod neúspech SPD, hoci mnohí voliči mohli byť už unavení z vládnutia Merkelovej, ktorá je pri moci dvanásť rokov?
Volebný stratég Frank Stauss si myslí, že SPD urobila niekoľko chýb, ktoré viedli k tomu, že strana nedokázala vymeniť doterajšiu kancelárku. Prvý prešľap videl už začiatkom tohto roku, keď SPD vyberala svojho volebného lídra. Martin Schulz sa stal kandidátom na kancelára, keď ani on, ani ďalší straníci do poslednej chvíle nevedeli, že to tak bude.
Schulz sa to nakoniec dozvedel od vtedajšieho predsedu strany Sigmara Gabriela, ktorý mu oznámil, že sa vzdáva kandidatúry. Väčšina členov SPD to potom zistila až z médií. Hlavné však následne bolo, že strana nedokázala nastoliť predvolebné témy, ktoré by zaujali výrazný počet voličov. Stauss sa nazdáva, že SPD pritom nebola schopná pritiahnuť pozornosť na moderné záležitosti, otázky digitalizácie alebo demografické zmeny. Podľa neho sa sociálni demokrati mohli chytiť práve týchto tém už pred pár rokmi, ale nespravili to.
Dali nejakí lídri z členských štátov EÚ pred voľbami najavo, koho by si želali na čele nemeckej vlády?
V zahraničí sa považujú voľby v inom štáte za vnútornú záležitosť, čaká sa na meno víťaza. Maďarský premiér Viktor Orbán však počas víkendu vyhlásil, že si želá výhru Merkelovej. "Prenášame tichú modlitbu za predĺženie mandátu nemeckej kancelárky,“ povedal v pravidelnom rozhovore v Maďarskom rozhlase. Príčinou postoja Orbána je zjavne to, že Schulz presadzuje, aby sa krátili eurofondy krajinám, ktoré odmietajú prijímať utečencov. Merkelová síce tiež trvá na migračných kvótach, ale nechce finančne postihovať členské štáty EÚ, ktoré sa bránia žiadateľom o azyl.