Irackí Kurdi dohlasovali v referende o nezávislosti, čaká sa na výsledky

Volebná účasť bola okolo 78%. Konečné výsledky sa očakávajú do 72 hodín. Väčšina voličov zrejme volila za nezávislosť. Odvolávajúc sa na pozorovateľskú organizáciu v irackom Kurdistane a televízii Rudaw o tom informovala agentúra Reuters.

Výsledok referenda nebude záväzný, ale dá súčasnému vedeniu irackých Kurdov mandát na rokovanie o odtrhnutí irackých kurdských oblastí od Bagdadu a okolitých štátov.

Proti hlasovaniu sa postavila vláda v Bagdade a krajiny, ktoré majú silnú kurdskú menšinu, ako Turecko a Irán. Bagdad požiadal krajiny, aby zastavili priamy obchod s ropou s irackým Kurdistanom. Vyzval tiež Barzanovu vládu, aby previedla kontrolu nad medzinárodnými letiskami na ústredné orgány na území autonómie a hraničných staníc s Iránom, Tureckom a Sýriou.

Turecko a Irán podnikli prvé kroky, obávajú sa nepokojov

Turecké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že Ankara využije všetky prostriedky medzinárodného práva, ak bude výsledok referenda pre Turecko znamenať ohrozenie. Turecké ministerstvo zahraničia vyzvalo tureckých občanov žijúcich v kurdských autonómnych provinciách v Iraku, aby odišli do Turecka, ak ich prítomnosť v Iraku nie je potrebná.

Irán a Turecko v reakcii na referendum o kurdskej nezávislosti už uzavreli svoju hranicu s irackými kurdskými provinciami. Obe krajiny majú svoju vlastnú kurdskú menšinu a obávajú sa, že referendum v Iraku posilní separatistické tendencie Kurdov aj v týchto krajinách.

Turecko tiež chce posilniť vojenskú spoluprácu s Bagdadom. Turecký predseda vlády Binali Yildirim povedal, že členovia irackej armády a vojenských expertov sa zúčastnia cvičenia, ktoré turecká armáda začala na hraniciach ako zjavné varovanie pre irackých Kurdov. Prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan povedal, že hraničný prechod bol zatiaľ uzavretý z jednej strany. Erdogan tiež hrozil vojenskou intervenciou.

Erdogan zdôraznil, že turecká armáda je na hranici a že to nie je bezdôvodné. „Môžeme prísť nečakane, zo dňa na deň,“ povedal v náznaku možného vojenského zásahu. Podľa neho môže Turecko prejsť k politickým, hospodárskym a vojenským opatreniam a môže tiež zastaviť prepravu ropy z kurdských oblastí. „Uvidíme, kadiaľ a akými smermi budú (Kurdi) predávať svoju ropu. U nás sú ventily, akonáhle ich zavrieme, bude to znamenať koniec obchodovania,“ povedal turecký prezident.

Putin sa vo štvrtok stretne s Erdoganom, prediskutujú kurdské referendum

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretne s jeho tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom a spoločne prediskutujú referendum o nezávislosti irackých Kurdov. V pondelok to oznámila kancelária tureckého prezidenta po tom, ako hlavy oboch štátov spolu telefonovali. Obaja pritom zdôraznili dôležitosť územnej integrity Iraku a Sýrie. Prezidenti by počas štvrtkového stretnutia mali prediskutovať vývoj v regióne, Moskva tieto informácie zatiaľ nepotvrdila.

Spojené štáty radili počkať s referendom

Washington predtým vyzval irackých Kurdov, aby odložili hlasovanie. Kritici referenda sa obávajú, že by nezávislosť Kurdistanu mohla v súčasnej chvíli vyústiť v širší regionálny konflikt a zbrzdiť pokrok v boji proti Islamskému štátu (IS), na ktorom sa zúčastňujú arabské aj kurdské sily. Kurdský vodca Masuda Barzání však obavy z destabilizácie regiónu odmieta s tým, že Kurdistan bude dodržiavať zákony o medzinárodných hraniciach. O vznik nezávislého štátu sa Kurdi snažia od konca prvej svetovej vojny, keď Blízky východ rozdelili koloniálne mocnosti. Kurdmi obývaná oblasť je preto rozdelená najmä medzi súčasné Turecko, Irak, Irán a Sýriu. Kurdovia v Iraku majú autonómne územia, kde majú vlastný parlament, vládu a armádu. Práve kurdské jednotky, takzvaní pešmergovia, sa významne podieľajú na bojoch proti IS v Iraku i Sýrii na strane medzinárodnej koalície vedenej USA.

Turecko pohrozilo sankciami, Izrael referendum podporil

Na otázku: „Chcete, aby sa kurdský región a kurdská územia mimo oblastnej správy stali nezávislým štátom?“ majú v referende odpovedať obyvatelia štyroch kurdských provincií na severe krajiny, obyvatelia spornej ropnej provincie Kirkúk, ľudia žijúci v oblasti okolo severoirackého mesta Machmúr, obyvatelia regiónu okolo mesta Sindžár pri sýrskych hraniciach a ľudia žijúci v oblasti okolo mesta Chanakín na severozápade krajiny pri hraniciach s Iránom.

Samostatný iracký Kurdistan sa skladá zo štyroch provincií na severe krajiny – Dahúk, Halabdža, Irbil a Sulajmanieja. V oblasti s rozlohou 41 700 štvorcových kilometrov žijú približne tri milióny ľudí. Pri započítaní ďalších oblastí, kde sa má hlasovať, by sa rozloha kurdských oblastí zvýšila na 78 700 štvorcových kilometrov. Na tomto území žije 5,3 milióna ľudí.

Vláda v Bagdade s referendom nesúhlasí a označila ho za protiústavné, v nedeľu večer preto dokonca požiadala kurdskú autonómiu, aby jej prenechala kontrolu nad hranicami a letiskami. Bagdadský parlament tiež zbavil funkcie kurdského guvernéra spornej provincie Kirkúk v polovici mesiaca v súvislosti s referendom.

Proti rozhodnutiu o referende sa ostro vymedzila aj Ankara. Vláda odôvodnila tento krok tým, že, že kolaps susedného štátu môže spôsobiť vážny globálny konflikt. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pohrozil, že na iracký autonómny Kurdistan, s ktorým má Turecko blízke obchodné vzťahy, v prípade referenda uvalí sankcie.

Kurdské referendum oficiálne podporil Izrael.