Nezamestnanosť dosiahla v júli tohto roka úroveň 3,7 percenta. Krajina má najmenej ľudí bez práce od zjednotenia západného a východného Nemecka v roku 1990. Vlani sa hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka zvýšil o 1,9 percenta, najrýchlejším tempom za päť rokov. Hospodársky rast v krajine vlani podporila silná súkromná spotreba, zvýšené vládne výdavky a priaznivý vývoj v stavebnom sektore. Nemci však starnú a podľa ekonómov potrebuje krajina reformy.
„Podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) Nemecko v uplynulých siedmich rokoch spomedzi rozvinutých krajín spravilo najmenší počet reforiem smerujúcich k podpore rastu. V dôsledku toho nie je prekvapujúce, že Nemecko sa nachádza v celosvetovom rebríčku jednoduchosti štartu podnikania až na 114. mieste. Oproti tomu Grécko je na 56. mieste a Francúzsko na 27. mieste,“ skomentoval situáciu v Nemecku Christopher Dembik, makrostratég Saxo Bank. Hypotetický pokles nemeckej konkurencieschopnosti by znamenal podľa nemeckého inštitútu Prognos pokles výkonu ekonomiky v celej EÚ o 36 miliárd eur.
Dembik nepochybuje o tom, že krajinu ďalej povedie súčasná kancelárka Angela Merkelová. Toto funkčné obdobie sa však bude podľa neho od predchádzajúcich líšiť tým, že už nebude mať inú možnosť, ako presadiť náročné reformy. „Od roku 2005 Angela Merkelová nespravila absolútne nič v oblasti ekonomických reforiem. Jej najvýraznejším rozhodnutím bolo zavedenie minimálnej mzdy, a aj to sa ukázalo ako tvrdý oriešok. V skutočnosti počas svojej funkcie kancelárky prevažne len spravovala dedičstvo predchádzajúcich lídrov Schrödera a Hartza,“ povedal Dembik.
Neochota investovať
Krajina má výrazný prebytok bežného účtu v krajine na úrovni ôsmich percent hrubého domáceho produktu. Vlani skončili nemecké verejné financie v prebytku 23,7 miliardy eur. Politici to chvália ako nepopierateľnú charakteristiku vysokej konkurencieschopnosti krajiny. Podľa viacerých ekonómov je to v skutočnosti znakom toho, že miestne podniky neochotne investujú doma. Podobný trend, hoci nie až v takomto rozsahu, možno nájsť aj v severských krajinách. V dôsledku toho má Nemecko podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) najnižšiu mieru investícií spomedzi rozvinutých krajín.
„Najvážnejším faktorom je nízka úroveň investícií do technického vybavenia, čo vedie k nižšej akumulácii kapitálu, ktorý by mohol podporiť hospodársky rast v strednodobom horizonte. Pokles základného kapitálu navyše zvýrazňujú aj negatívne demografické trendy. Všetky prognózy nemeckého štatistického úradu potvrdzujú pokles počtu obyvateľov, ktorý by sa v nasledujúcich desaťročiach mohol, na základe odhadovanej miery plodnosti, a najmä imigrácie, stať kľúčovým faktorom stagnácie,“ tvrdí Dembik.
Nemecká populácia výrazne starne. Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak hovorí, že pre Nemecko je nutné viac investovať do digitálnej ekonomiky, infraštruktúry a riešiť problém starnúcej populácie. Vek odchodu do dôchodku by sa mohol zvýšiť až na 70 rokov. To však Angela Merkelová a jej strana Kresťanských demokratov (CDU) odmietajú. Už v predvolebných diskusiách Merkelová odmietla zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pre lepšiu konkurencieschopnosť krajiny chce znižovať dane pre firmy.
V súvislosti s trhom práce Dembik upozorňuje aj na priemerný ročný rast produktivity. „V Nemecku za posledné desaťročie bol len na úrovni 0,7 percenta. Toto číslo je dokonca menšie ako v Portugalsku (0,9 percenta) alebo Španielsku (1,2 percenta) a jasne to hovorí o hraniciach tzv. nemeckého hospodárskeho zázraku. Ten je vo veľkej miere založený na nízko ohodnotených a nízko kvalifikovaných pracovných pozíciách v sektore služieb,“ doplnil Dembik.
Dôležitý obchodný partner
Slovensko do Nemecka vyváža najmä autá. Je to krajina, z ktorej najviac dovážame a kam aj najviac vyvážame. Export do Nemecka predstavoval za vlaňajšok 22 percent z celkového vývozu krajiny. Automobilový priemysel je dlhé roky motorom celej slovenskej ekonomiky a závisí od neho priamo aj nepriamo až 250-tisíc pracovných miest. Nemecko a Rakúsko tvorili najsilnejšiu skupinu medzi zahraničnými investormi s najvyšším podielom na odvedených daniach na Slovensku. Nemecké podniky odviedli v roku 2015 dane vo výške okolo 400 miliónov eur, čo zodpovedalo podielu vo výške 16 percent. Do konca roku 2015 preinvestovali nemecké firmy na Slovensku podľa údajov Nemeckej spolkovej banky 7,5 miliardy eur a zamestnali 121-tisíc pracovníkov. Sila nemeckej ekonomiky zaisťuje podľa štúdie nemeckého inštitútu Prognos ostatným štátom EÚ 4,8 milióna pracovných miest.
Kto bude pracovať?
Nemecku hrozí v najbližších rokoch, že nebude mať dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, s čím už teraz zápasí aj Slovensko. Podľa výskumného inštitútu Prognos môžu najväčšej európskej ekonomike v roku 2030 chýbať až 3 milióny špecialistov, ako sú napríklad IT odborníci alebo lekári. Ich nedostatok sa do roku 2040 môže zvýšiť na 3,3 milióna ľudí.
Výskumníci vyzvali politikov aj popredných podnikateľov v Nemecku, aby prijali „vhodné opatrenia“ na odstránenie hroziaceho nedostatku odbornej a kvalifikovanej pracovnej sily. Z augustových údajov spolkového štatistického úradu Destatis vyplýva, že v Nemecku aktuálne pracuje 44,2 milióna ľudí.
Podľa odborníkov by Nemecko malo zvýšiť zamestnanosť žien, ako aj podporiť príchod kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Nemecku by podľa nemeckej divízie nadnárodnej poradenskej spoločnosti McKinsey & Company mohlo do roku 2020 chýbať až 6 miliónov kvalifikovaných pracovníkov. Najviac to pravdepodobne zasiahne sektory ako maloobchod, zdravotníctvo či financie.