Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) požaduje, aby do Nemecka neprichádzalo viac ako 200000 utečencov ročne a opakovane uviedla, že bez takejto hranice nevstúpi do vlády. Všetky tri ostatné strany to ale odmietajú, vrátane sesterskej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorá takýto krok, rovnako ako mnoho expertov, považuje za protiústavný.
Peterová: V koalícii s nami nebude horná hranica pre utečencov
Postoj CDU, FDP a Zelených zhrnula šéfka ekologickej strany Simone Peterová. „V koalícii s nami nebude – rovnako ako pri CDU a FDP – žiadna horná hranica pre utečencov. Na to sa CSU musí pripraviť, ak chce vážne skúmať možnosti vzniku Jamajky,“ povedala s narážkou na prezývku možnej koalície odvodenú od farieb na jamajskej vlajke.
Spory o hornej hranici počtu utečencov a ďalšie otázky migračnej politiky ale rozhodne nie sú jedinými, ktoré strany budú musieť preklenúť. Zreteľné nezhody panujú napríklad v oblasti ekológie, kde Zelení na rozdiel od ostatných požadujú okamžité ukončenie prevádzky dvadsiatich najviac znečisťujúcich uhoľných elektrární alebo zákaz nových áut so spaľovacím motorom od roku 2030.
Šéf slobodných demokratov Christian Lindner v tejto súvislosti poznamenal, že by privítal, keby sa u zelených posilnilo takzvané reálne krídlo, ktoré má ku kompromisu nielen v týchto otázkach výrazne bližšie ako takzvané fundamentálne krídlo strany. to, či sa rozdiely medzi stranami podarí prekonať, je podľa Lindnera otázne.
Európska politika rozdeľuje lídrov
Za svoju stranu šéf FDP zdôrazňuje požiadavky zásadných zmien vo vzdelávacej a hospodárskej politike. Je tiež proti tomu, aby Nemecko odvádzalo viac peňazí do Európskej únie a do eurozóny. Práve v oblasti európskej politiky, ktorej prehĺbenie si Zelení aj časť CDU dokážu predstaviť, sa tak rysuje ďalší možný stret.
Aj z týchto dôvodov sa očakáva, že koaličné rokovania potrvajú výrazne dlhšie, ako 37 dní, čo bol doterajší povojnový priemer. Zdrží ich aj to, že sa v polovici októbra v Dolnom Sasku uskutočnia krajinské voľby. Pred nimi sa podľa vyhlásení politikov povedú len sondovacie rozhovory, hlavná fáza rokovaní by mala začať až po krajinskom hlasovaní.
Ak sa nakoniec koalíciu podarí vyrokovať, budú ju schvaľovať zjazdy jednotlivých strán, prípadne všetci straníci. To by ešte mohlo celý proces zvrátiť.
Petryová možno založí novú stranu
Predsedníčka protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová a jej manžel Marcus Pretzell, ktorí sa stranu chystajú opustiť, možno založia nové politické zoskupenie. Pretzell, ktorý doteraz šéfoval AfD v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vesfálsko, to naznačil v rozhovore s verejnoprávnou televíziou ZDF.
Štyridsaťštyriročný politik vyjadril presvedčenie, že teraz v Nemecku neexistuje žiadna strana, ktorá by bola schopná presadiť politické zmeny. „A keď žiadna nie je, tak sa musí… áno, nechajte sa prekvapiť, čo máme v pláne,“ povedal Pretzell, ktorý tvrdí, že v týchto dňoch spolu s Petryovou vedie rozhovory s členmi a nečlenmi AfD.
Nemecké médiá upozorňujú tiež na to, že si Petryová už v júli zaregistrovala webovú doménu dieblauen, čo v preklade znamená „modrí“. Ako presne to s úvahami manželského páru súvisí, sa zrejme ešte len ukáže.
Nepáčila sa jej radikalizácia AfD
Petryová svoje prekvapivé rozhodnutie odísť z AfD zdôvodnila tým, že strana, ktorá je po nedeľných voľbách treťou najsilnejšou v novom Spolkovom sneme, sa radikalizovala.
Petryovej, ale aj ďalším, v poslednej dobe vadili okrem iného výroky volebného lídra Alexandera Gaulanda, ktorý v septembri hovoril napríklad o tom, že Nemecko má právo byť hrdé na to, čo nemeckí vojaci v dvoch svetových vojnách vykonali. V druhej svetovej vojne sa pritom mnohí z nich podieľali na vojnových zločinoch i vyvražďovaní Židov.
Vnútorné spory v AfD sú podľa pozorovateľov predovšetkým prejavom rozdielnych pohľadov konzervatívneho a národoveckého krídla strany. Petryová je zástupkyňou konzervatívcov, ktorí pôvodne v strane dominovali a požadovali predovšetkým inú politiku v eurozóne. Postupne ale narástla sila národoveckých a pravicovo radikálnych členov, ktorí profitujú z migračnej politiky.