'Otvorenosť' Baku spôsobila Prahe vrásky pre húfnice Dana-M1

Málokto pochybuje o tom, že obchod so smrťou, predaj zbraní, patrí medzi najlukratívnejší biznis. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) len v rokoch 2012 až 2016 vyviezli USA, najväčší predajca zbraní, produkciu do vyše 100 krajín a ich podiel na celosvetovom obchode so zbraňami predstavoval v uvedenom období 33 percent. Nasledujú Rusko, Čína, Francúzsko, Nemecko a Británia.

, 28.09.2017 08:59
debata (41)

V tomto smere medzi svetovú elitu patrilo v minulosti aj Československo. Ibaže politické špičky po zmene režimu rozhodli, že „špeciál“ v slovenských zbrojovkách vymení výroba div nie detských kočíkov. Uvoľnené miesto na nedobytnom zbrojárskom trhu vzápätí obsadili iní. Neznamenalo to však koniec obchodovaniu. Ibaže nie celkom transparentného.

Najnovším príkladom, že to dodnes funguje, sú české zbrane v Azerbajdžane. Konkrétne, ako informoval denník Hospodářske noviny, ide o samohybné húfnice Dana-M1, vyrábané holdingom Czechoslovak Group, a raketomety RM-70. A to napriek existujúcemu zbrojnému embargu v súvislosti s arménsko-azerbajdžanským sporom o Náhorný Karabach zo začiatku 90. rokov, ktorého obeťami sa stalo približne 30000 ľudí.

Všetko by sa ututlalo, ak by sa spomínanou technikou, pravdepodobne v snahe zastrašiť Jerevan, nepochválilo Baku.

„Húfnice Dana sa objavili na vojenskom cvičení v Azerbajdžane 18. až 22. septembra,“ informovala azerbajdžanská agentúra Trend, ktorá sa odvolala na informáciu ministerstva obrany. „Azerbajdžan získal nové delostrelecké zariadenie z Česka. Samohybné delá českej výroby Dana boli súčasťou rozsiahlych vojenských manévrov," cituje Trend ministerstvo v Baku.

Český rezort zahraničia odmieta existenciu spomínaného obchodu. Napriek tomu spoločne s rezortmi obrany a vnútra začal vyšetrovať možný „únik“ zbraní „nesprávnym smerom“. Už teraz sa však vie, že sa pritom využíva diplomatické krytie dodávok, teda nepodliehajú kontrole.

Nakupovali v Srbsku, Rumunsku, Bosne, Česku aj Bulharsku

Napríklad podľa dostupných dokumentov oficiálne Saudská Arábia a vojenské firmy napojené na aktivity Pentagonu takto financovali nákup starých sovietskych zbraní v Srbsku, Rumunsku, Bosne, Česku, Bulharsku a ďalších krajinách východnej Európy pre vojenské štruktúry v Afganistane a Iraku. Medzi hlavné logistické centrá patril práve Azerbajdžan. Zbrane prepravovali na palubách civilných lietadiel s diplomatickým štatútom.

Ešte v júli bulharský denník Trud informoval o azerbajdžanskej leteckej spoločnosti Silk Way Airlines (Hodvábna cesta), ktorá dodáva cez Balkán zbrane aj pre opozíciu v Sýrii. Dodávky zbraní oficiálne smerovali po trase Baku – Rjeka – Baku – Kábul.

V skutočnosti však napríklad 122-milimetrové strely do ruských komplexov Grad, určené oficiálne afganským policajtom, smerovali nie do Kábulu, ale do pakistanského Láhauru, hlavného mesta provincie Pandžáb, a následne k teroristom z hnutia Taliban a ďalej radikálom z tzv. Islamského štátu. V prípade dodávky húfnic Dana a 122 mm raketometov RM-70 do Azerbajdžanu sa hovorí o trase Niš (Srbsko) – Ovda (Izrael) – Nasosnyj (Azerbajdžan).

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #Azerbajdžan #obchod so zbraňami
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy