Barcelonská polícia zapečatila sklad s urnami na referendum

28.09.2017 13:36, aktualizované: 16:17
Raul Romeva
Minister zahraničných vecí Katalánska Raül Romeva požiadal Brusel o pomoc pri spore s Madridom ohľadne plánovaného referenda o nezávislosti Katalánska. Autor: ,

Barcelonská mestská polícia zapečatila sklad s urnami, ktoré mali použiť pri nedeľňajšom referende o katalánskej nezávislosti.

Policajti konali v súlade s nariadením prokuratúry zabrániť konaniu referenda. Španielska vláda vyslala do Katalánska početné policajné posily.

Zdroj z barcelonskej polície oznámil, že polícia má zadržať kohokoľvek, kto sa pokúsi urny vyviezť zo skladu.

Rovnako zhabali desať miliónov hlasovacích lístkov. Webové stránky určené na informovanie Kataláncov oznamujú, že referendum zrušili. Katalánsky prezident Carles Puigdemont však na twitteri stále radí občanom, ako vyhľadať hlasovacie miesto a odovzdať hlas. Môžu na to použiť telefónnu aplikáciu.

Mladí protestovali

V Barcelone sa zišlo na 10000 študentov, aby vyjadrili podporu referendu. Mnohí sa zahalili do katalánskych vlajok a pri pochode centrom mesta volali „Budeme hlasovať“, „Nezávislosť“. Šestnásťročná účastníčka Aina Gonzalezová povedala, že „väčšina mladých ľudí je za nezávislosť a tí, ktorí doteraz neboli, pre ňu sú teraz, keď vidí, ako sa v minulých týždňoch správala španielska vláda“.

Až 70 percent Kataláncov považuje za svoje právo vyjadriť sa v referende, avšak v otázke nezávislosti sú občania Katalánska hlboko rozdelení. Očakáva sa však, že odporcovia nezávislosti sa k urnám nedostaví v takom počte ako jej priaznivci.

Minister zahraničných vecí Katalánska: EÚ by mala podporiť Kataláncov

Šéf katalánskej diplomacie Raül Romeva v Bruseli požiadal Európsku úniu o podporu pri chystanom referende o odtrhnutí Katalánska od zvyšku Španielska. Hlasovanie sa má konať v nedeľu, ale Madrid mu chce zabrániť. Romeva sa vydal do Bruselu, aby tam vysvetlil pozíciu svojho regiónu. Európske inštitúcie podľa neho musia pochopiť, že ide o zásadnú vec.

V stredu katalánsky premiér Carles Puigdemont obvinil EÚ, že sa ku Katalánsku a jeho konfliktu s ústrednou španielskou vládou otočila chrbtom. Romeva vyhlásil, že španielska vláda začala konať „brutálne kroky“ proti katalánskym predstaviteľom, aby nedeľnému referendu zabránila.

Madrid plebiscit považuje za nelegálny. Romeva, ktorého úrad chcel Madrid už vlani zatvoriť, neočakáva v nedeľu násilnosti. Podľa neho „nepatrí násilie ako prostriedok riešenia politických problémov ku genetickému vybaveniu Kataláncov“.

O zásah EÚ do sporu medzi Barcelonou a Madridom požiadala tiež barcelonská starostka Ada Colauová. „Vzhľadom na závažnosť situácie je mojou povinnosťou ako starostky katalánskej metropoly Barcelony vyzvať Európsku komisiu, aby vytvorila priestor pre sprostredkovanie dialógu medzi španielskou a katalánsku vládou, aby sa našlo demokratické riešenie,“ napísala.

Starostka Barcelony: Rajoyov kabinet porušuje ľudské práva

Colauová sa zmieňuje o „represiách, ktoré španielska vláda začala podnikať“, a o „obrane základných ľudských práv Kataláncov“. Z témy nezávislosti Katalánska sa podľa starostky stal sociálny a politický konflikt.

Colauová je osobne proti jednostranným krokom regionálnej vlády, avšak zodpovednosť za zhoršujúcu sa krízu podľa nej nesie vláda španielskeho premiéra Mariana Rajoya. To, že kabinet pohrozil zatknutím 700 starostov ochotných referendum organizovať, podľa Colauovej porušuje základné ľudské práva.

Európska komisia v minulých týždňoch niekoľkokrát zopakovala, že udalosti v Katalánsku považuje za vnútornú záležitosť Španielska.

S blížiacim sa referendom v Katalánsku rastie napätie

  • 9. novembra 2015 – Katalánsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej žiada nezávislosť tohto regiónu od Španielska.
  • 6. októbra 2016 – Katalánsky parlament, v ktorom majú väčšinu stúpenci nezávislosti tejto oblasti, hlasmi 72 z celkového počtu 135 poslancov podporili návrh predsedu novej katalánskej vlády Carlesa Puigdemonta usporiadať referendum o nezávislosti či už so súhlasom španielskej vlády, alebo bez neho.
  • 29. septembra 2016 – Katalánska vláda v parlamente obstála v hlasovaní o dôvere, ktoré spájala s podporou svojich snáh o odtrhnutie Katalánska od Španielska.
  • 14. decembra 2016 – Španielsky ústavný súd zakázal plánované konanie referenda o nezávislosti Katalánska, ktoré napadla centrálna vláda v Madride.

Rok 2017: Situácia sa vyostruje

  • 14. februára – Španielsky ústavný súd zrušil platnosť rezolúcie katalánskeho parlamentu z 6. októbra, na základe ktorej sa malo najneskôr v septembri konať referendum o nezávislosti Katalánska.
  • 9. júna – Predseda regionálnej vlády Katalánska Carles Puigdemont oznámil, že Katalánci budú v novom referende o nezávislosti hlasovať 1. októbra. Hovorca premiéra Mariana Rajoya v reakcii hneď povedal, že vláda referendum zablokuje.
  • 31. júla – Ústavný súd vyniesol ďalší verdikt proti katalánskemu referendu. Súd na žiadosť centrálnej vlády v Madride pozastavil platnosť zmien, prijatých katalánskymi poslancami, ktoré umožňujú prijať zákon o referende a zákony týkajúce sa prípadného odtrhnutia od Španielska v zrýchlenom konaní.
  • 6. septembra – Katalánsky parlament podľa očakávania schválil zákon o referende o nezávislosti Katalánska. Pre normu vo 135-člennej snemovni hlasovalo 72 poslancov, 11 zákonodarcov sa zdržalo.
  • 7. septembra – Španielsky ústavný súd pozastavil platnosť zákona o referende o nezávislosti schváleného 6. septembra.
  • 8. septembra – Katalánsky parlament schválil zákon o prechode k samostatnému štátu, ktorý nadobudne účinnosť v prípade, že sa obyvatelia tejto autonómnej oblasti Španielska vyslovia za nezávislosť.
  • 11. septembra – Státisíce stúpencov katalánskej nezávislosti si v uliciach Barcelony pripomínali Deň Katalánska.
  • 12. septembra – Španielsky ústavný súd vyhovel žiadosti Madridu a pozastavil platnosť katalánskeho zákona z 8. septembra, ktorý predstavuje akúsi dočasnú ústavu v prípade, že sa za samostatné Katalánsko ľudia vyslovia v referende.
  • 13. septembra – Španielska generálna prokuratúra oznámila, že necháva predvolať viac ako 700 katalánskych starostov pre podporu vyhláseného referenda o samostatnosti Katalánska.
  • 14. septembra – Stúpenci katalánskej nezávislosti na čele s regionálnym premiérom Carlesom Puigdemontem pred 7500 divákmi v býčej aréne odštartovali kampaň za odtrhnutie autonómnej oblasti v referende.
  • 15. septembra – Španielsky premiér Mariano Rajoy v Barcelone zopakoval, že referendum v Katalánsku nebude a že jeho vláda bude pokračovať v akciách, ktoré už proti jeho konaniu začala. Rajoy tiež na mimoriadnom zasadnutí vedenia katalánskych ľudovcov podporil plán španielskeho ministerstva financií prevziať kontrolu nad asi 80 percentami katalánskeho rozpočtu.
  • 16. septembra – Viac ako 700 primátorov katalánskych miest a obcí v Barcelone odkázalo Madridu, že referendum usporiadajú.
  • 19. septembra – Prvý starostovia katalánskych miest, ktorí sľúbili umožniť konanie referenda o nezávislosti, boli predvolaní k výsluchom na španielsku prokuratúru.
  • Polícia vykonala razie v sídle súkromnej zasielateľskej firmy Unipost, kde zabavila tlačoviny na hlasovanie, aj na radnici v meste Girona kvôli korupčnej kauze, ktorá sa týka aj pôsobenia katalánskeho premiéra Puigdemonta vo vedení tamojšej radnice.
  • 20. septembra – Španielska vojenská polícia prehľadávala kancelárie regionálnej katalánskej vlády a zatkla 12 osôb, vrátane tajomníka katalánskeho vicepremiéra Josepa Mariu Jového.
  • 23. septembra – Ministerstvo vnútra podľa médií rozhodlo o tom, že španielske úrady dočasne prevezmú kontrolu nad katalánskou políciou.
#Európska únia #Španielsko #Katalánsko #referendum o nezávislosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku