Nedeľné referendum o samostatnosti v Katalánsku je jedna z najhorších kríz, aké Španielsko rieši od obnovenia demokracie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.
Dva pohľady
A tento spor bude trvať ďalej. Obe strany vyzerajú nezmieriteľne. Referendum je nelegálne, protiústavné a nemôže sa konať. Tvrdí to centrálna vláda konzervatívca Mariana Rajoya opierajúca sa o platné zákony.
Hlasovanie je vyjadrením vôle ľudu, Madrid s nami neviedol dialóg, utláča nás a do celej veci by sa mala vložiť Európska únia. To hovoria separatisti v Katalánsku, podľa ktorých sa referendum jednoducho konať bude. Spoločnosť je rozdelená. "Práve pre metódy španielskej centrálnej vlády zažíva demokracia v Katalánsku v posledných týždňoch úpadok. Európske hodnoty, občianske práva, sloboda prejavu, sloboda informácií a sloboda zhromažďovania táto vláda systematicky porušuje. To, čo sa momentálne odohráva v Katalánsku, nemá v rámci Európskej únie miesto,“ uviedol v komentári Adam Casals, vyslanec katalánskej vlády v strednej Európe. "Sedem rokov sme sa pokúšali nadviazať dialóg s Madridom práve pre opakované rokovania o zákone o autonómii Katalánska, ktorého veľká časť bola zrušená v roku 2010. Zakaždým sme sa, bohužiaľ, stretli s nezáujmom zo španielskej strany,“ pripomína Casals."Musíme uznať, že katalánsky nacionalizmus kontroloval agendu, ktorú pomaly začal pred 40 rokmi. Milióny sa minuli na to, aby sa zahraničiu predala myšlienka, že katalánsky národ je utláčaný a že nejde o nezávislosť, ale o právo rozhodnúť sa. V skutočnosti Katalánsko nebolo nikdy samostatné, bolo súčasťou Aragónskeho kráľovstva a úroveň samosprávy je na svetové pomery výnimočná,“ reagoval pre Pravdu Francisco Romero Salvado, expert na španielsku históriu z Bristolskej univerzity, ktorý pochádza z Katalánska.
Podľa odborníka nacionalisti v Barcelone hrajú kartou zvyšovanie napätia. "Za posledných päť rokov sa snažili konflikt internacionalizovať. Útočili na nenacionalistické strany, urážali ľudí, ktorí nesúhlasili s ich názormi. Keď polícia len koná svoju prácu a riadi sa rozhodnutiami súdov, vraj ide o puč. Oni však robia prevrat,“ tvrdí Romero Salvado.
Katalánska vláda vyhlásila, že na referendum je pripravených viac ako 2 500 hlasovacích miest. Separatisti vyzývajú voličov, aby sa na nich pokojne zhromaždili, ak tam bude polícia, ktorá by im bránila zúčastniť sa plebiscitu. "Hlasovanie bude zabezpečovať viac ako 7 200 ľudí,“ citovala agentúra AFP Jordiho Turulla, hovorcu katalánskej vlády.
Madrid sa dlho tváril, akoby sa takmer nič nedialo a Rajoy len opakoval, že referendum sa konať nebude. Za posledné týždne však centrálna vláda pritvrdila. Zhabala hlasovacie lístky, prevzala časť financovanie Katalánska do vlastných rúk, zatkla viacerých miestnych politikov, ktorých však vyšetrujú na slobode. V hre je aj celkové zrušenie autonómie pre región.
Prieskumy pred referendom nehovorili jasnou rečou. Z ľudí, ktorí sa na hlasovaní plánovali zúčastniť, sa veľká väčšina prikláňa k samostatnosti. Celkovo sa však nedá povedať, že by myšlienka nezávislosti bola jednoznačne populárna. V roku 2015, keď sa v oblasti konali voľby, separatistický blok Spoločne za áno ich poňal ako akési referendum o samostatnosti. Hlasovanie síce vyhral, ale nemohol sám zostaviť vládu. Aby mal väčšinu v parlamente, musel sa spojiť s ultraľavicovou nacionalistickou Kandidátkou ľudovej jednoty.
Vyhne sa krajina násiliu?
Možno práve v tom čase mal Madrid hľadať možnosti riešenia problému. Zdá sa, že súčasný tvrdý prístup centrálnej vlády sa nepáči ani mnohým Kataláncom, ktorí nie sú za nezávislosť. "Nepokúsila sa presvedčiť ľudí, že chcú, aby sme zostali súčasťou krajiny,“ citovala AFP Katalánku Evu de la Herasovú. Tvrdí, že bola proti samostatnosti, ale zatýkanie miestnych politikov zmenilo jej názor. "Ľudia sú dotknutí, je to o pýche a emóciách,“ vyhlásila de la Herasová.
Katalánsky nacionalizmus bol doteraz pokojný, demonštrácie za nezávislosť sa niesli v umiernenom duchu. No situácia sa môže rýchlo zmeniť. Kombinácie polície a ľudí žiadajúcich referendum v uliciach je receptom na veľké problémy.
"Už teraz sme v konflikte, hoci zatiaľ bol nenásilný,“ reagoval pre Pravdu Francesc Trillas, expert na politickú ekonómiu na Barcelonskej autonómnej univerzite. "Prežívame dramatické momenty. Konflikt nie je nový. Bez ohľadu na to, čo sa stane 1. októbra, dúfam, že zostane v nenásilnej rovine. Spôsob, ako sa pohnúť vpred, je široký dialóg, ako reformovať španielsku ústavu smerom k lepšej federalizácii v integrovanejšej Európe. Bude si to však vyžadovať čas a oveľa lepšiu politiku od všetkých zúčastnených strán,“ tvrdí Trillas.
"Španielska ani katalánska vláda neplánujú ustúpiť a situácia tak smeruje ku konfliktu. Možno v nasledujúcich dňoch budeme aj svedkami násilia. Na oboch stranách sú takí, čo si ho želajú. Už sme videli príklady ničenia policajných áut zo strany prívržencov nezávislosti,“ uviedol pre Pravdu expert na španielsku politiku Ramon Pacheco Pardo z King's College v Londýne. "Nemyslím si však, že to prerastie do veľkého násilia, lebo to si väčšina Španielov nepraje. Očakávam, že aj v politickej rovine sa nakoniec dočkáme rokovaní. Ale možno budeme musieť počkať na novú vládu v Katalánsku a asi aj v Španielsku,“ myslí si Pacheco Pardo.