Účasť podľa týchto údajov predstavovala 42,3 percenta z 5,34 milióna katalánskych voličov. Madrid považuje hlasovanie za nezákonné a snažil sa ho prekaziť.
Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull uviedol, že v nedeľu hlasovalo 2,26 milióna voličov a z toho 2,02 milióny hlasov sa vyslovili za odtrhnutie regiónu od Španielska. Približne 176 000 voličov odpovedalo „nie“ na otázku, či si želajú, aby sa Katalánsko stalo nezávislou republikou.
„Dá sa povedať, že to sú konečné výsledky, pretože tieto čísla sa už takmer nezmenia,“ povedal hovorca, podľa ktorého v tom momente zostávalo spočítať ešte asi 15 000 hlasovacích lístkov. Vo výsledkoch nie sú podľa Turulla započítané hlasovacie lístky, zhabané španielskou políciou počas nedeľných zásahov.
Pri týchto zásahoch utrpelo zranenia najmenej 844 civilistov a 33 policajtov, uviedla agentúra AP.
Organizovanie referenda zakázal španielsky ústavný súd. Bojkotovali ho tiež všetky strany, ktoré sú v Katalánsku v opozícii voči vládnucim separatistom. Hlasovanie nespĺňalo žiadne z kritérií zaručujúcich spoľahlivosť výsledkov, ako sú transparentné voličské zoznamy, nezávislé volebné komisie či tajné hlasovanie, poznamenala agentúra AFP.
Pripomenula, že podľa prieskumov sú obyvatelia Katalánska rozdelení takmer presne na polovicu na stúpencov nezávislosti a stúpencov zotrvania regiónu v Španielsku. A takmer 80 percent voličov by si podľa prieskumov prialo referendum, ktoré by bolo legálne a dohodnuté s Madridom. Katalánsky premiér Carles Puigdemont však už vyhlásil, že Katalánci pri hlasovaní „získali právo mať nezávislý štát“.
Katalánski separatisti spolu s odbormi vyzvali regionálnu vládu, aby pre policajné násilie pri referende vyhlásila na utorok 3. októbra generálny štrajk. Separatisti tiež regionálny kabinet žiadajú, aby vyhlásil nezávislosť. Tento krok sľúbila katalánska vláda urobiť 48 hodín po potvrdení, že myšlienka nezávislosti získala v referende podporu.
Španielsko je podľa katalánskej vlády hanbou Európy
V Katalánsku sa po 20:00 SELČ podľa plánu začali uzatvárať volebné miestnosti, v ktorých sa od rána konalo referendum o nezávislosti autonómnej oblasti. Ľudia stojaci v radoch ale mohli odovzdať svoj hlas aj po stanovenej hodine. Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull vyjadril presvedčenie, že napriek veľkému záujmu sa hlasovania už príliš preťahovať nebude. Podľa Turulla zaberie nejaký čas, kým sa podarí spočítať hlasy Kataláncov. Podľa neho sa polícii podarilo zatvoriť 319 z približne 2300 volebných miestností.
Katalánska vláda nazvala Španielsko hanbou Európy. Dôvodom je spôsob, akým sa centrálna vláda snažila znemožniť referendum o nezávislosti Katalánska od Španielska. „To čo robí polícia, je barbarstvo, je to medzinárodný škandál,“ povedal hovorca.
Zranenia utrpelo aj 33 policajtov. Konanie mužov zákona, ktorí použili proti stúpencom referenda aj gumené náboje, odsúdili zástupcovia Izraela, Škótska či Belgicka. Starostka Barcelony Ada Colau vyzvala španielskeho premiéra Mariana Rajoya, aby odstúpil z funkcie. Ten sa vyjadril, že „v Katalánsku sa dnes nekonalo žiadne referendum.“
Hlasy zo zahraničia: Násilie nie je odpoveď
Škótska premiérka Nicole Sturgeonová po násilí, ktoré sprevádzalo katalánske referendum o nezávislosti, vyzvala ešte pred jeho ukončením Španielsko, aby „zmenilo kurz“ a aby nechalo ľudí v pokoji hlasovať. Belgický premiér Charles Michel vyzval k dialógu a odsúdil všetky formy násilia. Britský minister zahraničia Boris Johnson vyjadril znepokojenie nad násilím v Katalánsku, ale dodal, že referendum bolo protiústavné.
Sturgeonová, ktorá patrí medzi aktívnych zástancov škótskej nezávislosti na Británii, na twitteri uviedla, že je stále viac znepokojená fotografiami policajtov hrubo napádajúcich katalánskych voličov.
„Bez ohľadu na názor na nezávislosť by sme mali všetci odsúdiť scény, ktorými sme svedkami,“ vyhlásila škótska politička. Zároveň vyzvala Španielsko, aby „zmenilo smer, než sa niekomu vážne ublíži“. „Nechajte ľudí hlasovať v pokoji,“ dodala.
Pre Katalánsko to bol ťažký deň
Katalánsky regionálny premiér Carles Puigdemont podporil referendum a odovzdal svoj hlas. Politik tak urobil v Cornella de Terri, keďže volebnú miestnosť v Sant Juli de Ramis, kde mal pôvodne hlasovať, obsadila polícia. Agentúre The Associated Press to potvrdil jeho hovorca. Regionálny viceprezident Oriol Junqueras už takisto hlasoval, pričom podľa TV3 si musel z rovnakého dôvodu ako Puigdemont nájsť inú volebnú miestnosť.
Katalánsky premiér označil postup polície proti účastníkom referenda o nezávislosti Katalánska za „neoprávnený, neprimeraný a bezohľadný“. Polícia podľa svedkov či záberov zverejnených na internete použila proti ľuďom gumové projektily a obušky a niekoľko osôb zadržala.
Denník El Periodic napísal, že používanie gumovej munície v Katalánsku je pritom zakázané od 30. apríla 2014. Parlament vtedy zákaz schválil v reakcii na prípad Ester Quintanovej, ktorá bola pri štrajku v decembri 2012 zranená práve gumovým projektilom a prišla o oko.
„Neoprávnené, neprimerané a bezohľadné násilie španielskeho štátu nezastavilo túžbu Kataláncov hlasovať … ale pomohlo nám zbaviť sa všetkých pochybností, ktoré sme mohli mať,“ vyhlásil Puigdemont pred novinármi.Španielska vicepremiérka: Postup polície v Katalánsku je primeraný
Španielska vicepremiérka Soraya Sáenzová de Santamaría vyhlásila, že polícia zasiahla v Katalánsku proti dnešnému referendu profesionálne, pevne a primerane. Podľa vicepremiérky cieľom neboli samotní voliči, ale materiál určený na zabezpečenie hlasovania.
Sáenzová tiež obvinila katalánsku regionálnu vládu z nezodpovedného správania. „Žiadne referendum alebo niečo, čo by sa mu podobalo, sa nekonalo,“ povedala.
Starostka Barcelony žiada odstúpenie španielskeho premiéra
Starostka Barcelony Ada Colau vyzvala španielskeho premiéra, aby odstúpil z funkcie. Mariano Rajoy by tak podľa nej mal urobiť po násilnom zakročení polície proti dnešnému referendu o nezávislosti Katalánska od Španielska. „Ak je toto demokracia, mali by ste zastaviť policajnú akciu a môžeme viesť dialóg, ktorý potrebujeme,“ vyhlásila politička, ktorá nemohla hlasovať v referende, keďže ju polícia nevpustila do volebnej miestnosti.
Izraelská politička Ksenia Svetlova, ktorú pozvali Katalánci, aby sledovala referendum, povedala, že ju zásah polície gumenými nábojmi proti neozbrojeným podporovateľom plebiscitu šokoval. Vyhlásila, že takéto konanie v Európe nečakala a dodala, že na mieste videla zranených a krvácajúcich ľudí. „Očakávali sme normálny demokratický proces. Vieme, že je tu veľa policajtov, no mali by ste rešpektovať ľudí, ktorí chcú voliť, i keď máte na referendum iný názor,“ povedala Svetlova.
Hovorca katalánskej vlády uviedol, že španielska polícia pri snahe zabrániť referendu zranila 761 ľudí, niektorých z nich vážne.
Poriadkové sily španielskej polície na mnohých miestach Katalánska silou bránili voličom vo vstupe do volebných miestností, v ktorých chcela regionálna vláda usporiadať referendum o nezávislosti autonómneho regiónu.
Demonštranti nechceli pustiť policajné autá, v ktorých sa nachádzali zhabané schránky na hlasovacie lístky. Muži zákona v regióne už zadržali niekoľko osôb v súvislosti s referendom. Na niekoľkých miestach sa polícia dostala do potýčok s podporovateľmi referenda o samostatnosti Katalánska, ktoré centrálna španielska vláda považuje za protiústavné. Katalánski predstavitelia uviedli, že napriek snahám polície, sa podarilo otvoriť 73 percent volebných miestností.
Šefčovič: Situácia v Španielsku je napätá, treba rešpektovať ústavný poriadok krajiny
Situácia v Španielsku je napätá, nikto nechce prilievať olej do ohňa. Treba dúfať, že sa dnešné referendum zaobíde bez ujmy na zdraví a nejakých ešte dramatickejších chvíľ. V dnešnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič s tým, že všetci zdôrazňujú, že ide o vnútropolitickú vec Španielska. „Treba rešpektovať ústavný poriadok Španielska,“ dodal s tým, že sa očakáva, že referendum španielska politická reprezentácia zvládne. Podstatné podľa neho je, aby katalánska aj španielska reprezentácia spolu intenzívnejšie komunikovali a hľadali riešenie, ktoré bude stabilizovať Španielsko.
Už pred úsvitom čakali na urny
V Barcelone a ďalších mestách prichádzali už pred úsvitom do škôl a na ďalšie miesta určené na hlasovanie ľudia, ktorí sa tam chcú pripojiť k rodičom, deťom a aktivistom. Tí zotrvali vo volebných miestnostiach aj napriek príkazu úradov, ktoré im nariadili odchod do dnešného rána, konkrétne do 6:00.
Španielska centrálna vláda trvá na tom, že referendum je protiústavné a nesmie sa uskutočniť. Katalánska regionálna vláda naopak opakuje, že sa uskutoční za každých okolností.
Španielska vláda sa v snahe zabrániť referendu za posledné týždne uchýlila okrem iného k zatýkaniu a vypočúvaniu starostov katalánskych obcí či raziám v priestoroch patriacich katalánskej regionálnej vláde, kde španielski policajti zhabali takmer desať miliónov hlasovacích lístkov a listiny pre volebné komisie. Civilná garda tiež zablokovala softvér, pomocou ktorého malo viac ako 2 300 hlasovacích miest zdieľať výsledky a ľudia prostredníctvom neho tiež mali mať prístup k online hlasovaniu.
Centrálna vláda poslala do oblasti policajné posily, aby hlasovanie zmarili. Podľa Reuters dnes skoro ráno z barcelonského prístavu vyrazila do ulíc katalánskej metropoly zhruba stovka policajných áut. Panujú obavy, aby sa situácia nevymkla kontrole a neprepuklo násilie. Katalánci na niektorých miestach už začali chrániť vstupy do volebných miestností pre prípad, že by polícia chcela hlasovaniu brániť.
Zablokovali miestnosti
V sobotu policajti zablokovali viac ako polovicu z 2 300 škôl, ktorých triedy mali slúžiť ako volebné miestnosti. Niekoľko desiatok škôl naopak obsadili občianski aktivisti usilujúci sa o usporiadanie referenda.
„Vstala som skoro, pretože ma krajina potrebuje,“ citovala agentúra Reuters šesťdesiatpäťročnú dôchodkyňu, ktorá už o piatej ráno stála so zhruba stovkou ďalších ľudí pred jednou z barcelonských škôl. „Nevieme, čo sa bude diať, ale musíme tu byť,“ dodala.
Podľa prieskumov podporuje nezávislosť iba okolo 40 percent Kataláncov. Pre uskutočnenie referenda je však väčšina obyvateľov regiónu, v ktorom žije približne 7,5 milióna ľudí, píše Reuters.