Ide podľa nich o reakciu na „neschopnosť kubánskej vlády ochrániť americký personál na Kube, ktorý sa stal terčom záhadných útokov poškodzujúcich zdravie“.
Utorkovému rozhodnutiu americkej vlády predchádzali doteraz nevysvetlené útoky, ktoré poškodili zdravie viac ako dvoch desiatok diplomatických pracovníkov USA. Koncom septembra Spojené štáty kvôli týmto incidentom stiahli z veľvyslanectva na Kube všetok personál, ktorý nie je nevyhnutný.
Kubánskych diplomatov síce z USA vyhostili, no neoznačili ich za nežiaduce osoby. Znamená to, že ich prípadný návrat nie je vylúčený. Na odchod zo Spojených štátov majú Kubánci týždeň.
Americký minister zahraničia Rex Tillerson rokoval o vyhostení Kubáncov s prezidentom Donaldom Trumpom už v pondelok. Minister vyhlásil, že Spojené štáty s Kubou naďalej udržiavajú diplomatické styky a spolupracujú s Havanou na hľadaní príčin zdravotných komplikácií.
Rozhodnutie o vyhostení zhruba 60 percent kubánskeho diplomatického personálu bude platiť do času, než bude bezpečie Američanov na Kube garantované, dodal Tillerson.
Pri záhadných útokoch utrpelo ujmu 22, podľa niektorých zdrojov 23 Američanov. Jednotlivé prípady sa od seba veľmi líšili, od vážneho poškodenia či straty sluchu až po poškodenia mozgu alebo nevoľnosť. Diplomati boli mnohokrát po veľmi krátkom pobyte v Havane nútení vrátiť sa do vlasti. Zdravotné problémy podobného charakteru ohlásilo aj niekoľko kanadských diplomatov.
Kuba akúkoľvek spojitosť s incidentmi odmieta a rozhodnutie Spojených štátov z minulého týždňa o stiahnutí 60 percent diplomatického personálu z ostrovnej krajiny označila za unáhlené. Washington a Havana majú komplikované diplomatické vzťahy, ktoré v roku 2015 z iniciatívy vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu po viac ako polstoročí obnovili.
Jeho nástupca Trump má ku kubánskemu režimu výrazne rezervovanejší postoj a čiastočne revokoval niektoré ústretové kroky Obamovej vlády.