Nobelovu cenu za ekonómiu získal Američan Richard Thaler za prínos v behaviorálnej ekonómii

, , 09.10.2017 12:07, aktualizované: 14:34
Nobelova cena za ekonómiu Richard Thaler
Nobelovu cenu za ekonómiu udelili americkému ekonómovi Richardovi Thalerovi. Autor: ,

Americký ekonóm Richard Thaler získal Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2017 za prínos v oblasti behaviorálnej ekonómie, uviedla Kráľovská švédska akadémia vied.

„Celkový prínos Richarda Thalera vytvoril mostík medzi ekonomickými a psychologickými analýzami individuálneho rozhodovania,“ uviedla udeľujúca organizácia pri uverejnení ceny vo výške 9 miliónov švédskych korún (943 218,26 eur).

Profesor Thaler z University of Chicago Booth je spoluautorom celosvetového bestselleru Nudge (Štuchnutie), v ktorom rozoberá, ako ľudia robia zlé rozhodnutia. Na základe tohoto diela vznikla „teória poštuchnutia“, ktorá pomáha ľuďom robiť lepšie životné rozhodnutia.

„Jeho empirické zistenia a teoretické poznatky prispeli k vytvoreniu novej a rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti behaviorálnej ekonómie, ktorá mala hlboký vplyv na mnohé oblasti ekonomického výskumu a politiky.“

Ekonomickú cenu, oficiálne nazývanú cena Sveriges Riksbank v ekonomických vedách na pamiatku Alfreda Nobela, založili v roku 1968. Nebola súčasťou pôvodnej skupiny ocenení z poslednej vôle Alfreda Nobela z roku 1895.

Na margo finančnej odmeny sa sedemdesiatdvaročný ekonóm Thaler vyjadril, že sa ju pokúsi minúť čo najrozumnejšie.

Jeden z porotcov Per Stroemberg z Kráľovskej švédskej akadémie vied povedal, že jeho práca skúmala, ako konkrétne aspekty ľudskej psychológie formujú ekonomické rozhodnutia.

„Zistenia Richarda Thalera inšpirovali mnohých ďalších výskumníkov, ktorí idú v jeho šľapajach, a pripravili cestu pre nový smer ekonomiky, ktorý nazývame behaviorálnou ekonomikou,“ povedal Stroemberg.

Priekopník vo svojom odbore

„Cena mieri bezpochyby do správnych rúk. Thaler je jedným z priekopníkov súčasného opätovného uvádzania psychologických aspektov do učebnicovej ekonómie. Behaviorálna ekonómia je totiž práve určitou kombináciou ekonómie a psychológie,“ povedal ČTK analytik spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda.

Thalerovovo ocenenie ukazuje na vzrastajúci trend uznávania behaviorálnej ekonómie, uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Deloitte David Marek. Tá kladie dôraz na správanie sa ľudí. Tradičnú ekonómiu dopĺňa realistickejšími predpoklady ekonomického správania. Thalerovo meno je vzhľadom k jeho bohatej publikačnej činnosti medzi ekonómami notoricky známe, dodal Marek.

Podľa rebríčka Řepeč / Idas, ktorý hodnotí ekonómov na základe počtu a kvality ich publikácií a tiež množstva citácií, patrí Thaler do prvej stovky, doplnil analytik ING Bank Jakub Seidler.

Na archívnom zábere Thaler pózuje počas...
Na archívnom zábere Thaler pózuje počas ceremónie pri odovzdávaní svetových ekonomických ocenení v meste Kiel v Nemecku. Autor: SITA/AP, Carsten Rehder

Behaviorálne financie sú progresívnym smerom finančnej teórie, ktorá na rozdiel od tradičných financií predpokladá, že sa investori a ďalší účastníci finančných trhov nesprávajú vždy úplne racionálne. Mnoho finančných rozhodnutí je ovplyvnené tým, ako ľudia informácie interpretujú a ako podľa nich konajú, čo nie je vždy racionálne.

Poradca vrcholových politikov

Thaler radil americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, taktiež britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, pripomenul Kovanda. Thaler je podľa neho napríklad stúpencom zrušenie hotovosti, ktoré by podľa neho viedlo k zníženiu podielu šedej ekonomiky na hrubom domácom produkte, teda aj k rastu daňového inkasa, čo by umožnilo znížiť dane.

Thaler napísal štúdiu, v ktorej s kolegom Danielom Kahnemanom skúmal konanie ľudí po snehovej búrke. Tá zvýšila dopyt po lopatách na odhadzovanie snehu. Vedci sa pýtali bežných ľudí, či je fér, že predajcovia bezprostredne po búrke využívajú situácie a cenu lopát zvyšujú.

Odpovedali, že nie je, takéto konanie predajcov sa im dokonca protivilo. Ale podľa štandardnej ekonómie nastalo presne to, čo má predajca lopát v takej chvíli robiť, teda zvýšiť cenu a uspokojovať náhle zosilnenou dopyt.

Thaler s Kahneman ale doložili, že predajca, ktorý sa tak zachoval a v krajnej situácii zdražel, o svojich zákazníkov nakoniec prišiel. Zdražené lopaty si u neho ľudia síce ešte s nevôľou kúpili, ale pre ďalší tovar už išli k niekomu inému. „Takže napríklad hrable na jarné práce kupovali u konkurencie, nie u toho, kto ich v zime naštval zdražením lopát,“ vysvetlil Kovandovi pred rokmi Thaler východiská behaviorálnej ekonómie.

#Nobelova cena za ekonómiu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk