Škandál odštartovalo zadržanie Metina Topuza, pracovníka generálneho konzulátu USA v Istanbule, ešte koncom septembra. Vzápätí ho 4. októbra zatkli a obvinili z pokusu o štátny prevrat v roku 2016.
Ankara ho obvinila zo špionáže, z úzkych kontaktov s bývalými policajtmi a prokurátormi, ktorí sa podieľali na organizovaní pokusu o zmenu režimu. Na ľudí, ktorí mali blízko k hnutiu duchovného Fethullaha Gülena, niekdajšieho spolupracovníka prezidenta Recepa Erdogana a dnes jeho úhlavného nepriateľa.
Ankara to skúšala „vysvetliť“
„Vyjadrujeme hlboké znepokojenie v súvislosti so zatknutím nášho pracovníka,“ obsahovala prvá reakcia konzulátu USA v Istanbule. Nepomohol ani pokus Ankary „vysvetliť“ svoje konanie tvrdením, že „Topuz nebol na oficiálnom zozname diplomatických pracovníkov, a teda nemal diplomatickú imunitu a navyše nie je občanom USA“.
O zhoršujúcich sa turecko-amerických vzťahoch, hlavne po zbližovaní Ankary s Moskvou, svedčí „otvorený“ sobotňajší telefonický rozhovor tureckého šéfa diplomacie Mevlüta Çavuşoglua s jeho rezortným kolegom Rexom Tillersonom. Podľa agentúry Anadolu „dialóg“ v pondelok pokračoval pozvaním si na koberec radcu veľvyslanectva USA v Ankare.
„Najnovší vývoj núti USA prehodnotiť záväzky tureckej vlády v oblasti garancie bezpečnosti našich pracovníkov v diplomatickej misii. Pozastavenie víz bude trvať do ukončenia procesu prehodnotenia,“ informovali Američania z istanbulského konzulátu. Výnimkou je vydávanie imigračných víz tureckým občanom.
Zbližovanie Ruska s Iránom
„Od nástupu prezidenta Erdogana uskutočňuje Turecko v rámci NATO vlastnú nezávislú vojensko-strategickú politiku. Ako dlho bude trvať, ako aj trpezlivosť Washingtonu ťažko predpovedať,“ pripomína pre agentúru FAN politológ Igor Morozov. Podľa neho Erdogan „prečítal“ plány západných krajín, a to je vraj dôvod zbližovania sa s Ruskom a Iránom.
„Spoločný jazyk nachádzame v otázke medzinárodného terorizmu, sme spojencami v boji proti Islamskému štátu v Sýrii, Erdogan súhlasí so zotrvaním Bašára Asada na čele Sýrie do najbližších volieb,“ pripomína politológ. Zároveň spomenul aj dohodu o možnom tureckom nákupe ruského systému protileteckej a protiraketovej obrany S-400 Triumf. Ankara však chce viac, ako iba nakúpiť spomínaný systém, ktorý nie je kompatibilný s podobnými zbraňami v rámci aliancie. Chce ho aj spoločne s Rusmi vyrábať. O tom, či Moskva poskytne aj technológiu systému, sa rozhoduje podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova na prebiehajúcich rokovaniach odborníkov oboch krajín.„Oficiálne sme nedostali záporné stanovisko. Ak ruská strana nebude súhlasiť, tak sa dohodneme s inou krajinou,“ citujú agentúry ministra Çavuşoglua. Podľa Vladimira Kožina, poradcu prezidenta Putina, ide však „zatiaľ o nákup“ a Ankara už vyplatila aj zálohu.