Urážky, očierňovanie aj Hitler. Rakúska kampaň vrcholí

, 10.10.2017 14:00
Rakúsko, voľby, Christian Kern, Sebastian Kurz,...
Lídri najväčších rakúskych strán. Šéf sociálnych demokratov Christian Kern (vľavo), predseda ľudovcov Sebastian Kurz (v strede) a líder krajnej pravicovej FPÖ Heinz-Christian Strache. Autor: ,

Má 31 rokov a chystá sa na úlohu rakúskeho kancelára. Šéf ľudovcov Sebastian Kurz zatiaľ môže byť spokojný. Ak sa nestane niečo mimoriadne, jeho strana v nedeľu 15. októbra vyhrá parlamentné voľby. Ľudovci (ÖVP) by mali podľa posledných prieskumov získať 33 až 34 percent hlasov.

Kurz tak už môže kombinovať, s kým zostaví vládu. A je pravdepodobné, že ľudovci sa spoja s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Extrémisti bojujú o druhé miesto so sociálnymi demokratmi (SPÖ) súčasného kancelára Christiana Kerna. Obe strany by mohli dostať okolo 25 percent hlasov.

Bežná krajná pravica?

Ak sa sa krajná pravica skutočne dostane do rakúskej vlády, bude to prvý raz od roku 2000. Dnes je však všetko inak. Pred 17 rokmi Viedeň čelila sankciám zo strany Európskej únie za to, že do kabinetu zasadla FPÖ. Teraz sa radikáli sťažujú, že im ľudovci preberajú témy.

Je jasné, že Kurz politicky stavil na posun vpravo. Rakúsko silno zasiahla utečenecká kríza v roku 2015. Kurz patril k architektom myšlienky na zastavenie balkánskej cesty, tvrdo sa vyjadruje na adresu moslimov a Turecka. V názoroch na migráciu sa tak pravdepodobný budúci rakúsky kancelár príliš nelíši od krajnej pravice. Rozdiely sú takmer neviditeľné.

"Dosiahli sme tým jednu vec. Nemôžete nás už obviňovať z toho, že sme pravicoví extrémisti. Ale stále hovoríme, že politiku Slobodnej strany Rakúska najlepšie presadí Slobodná strana Rakúska,“ reagoval na Kurzovo koketovanie s radikálmi pre denník Financial Times Norbert Hofer, bývalý kandidát FPÖ na prezidenta.

"Situácia sa nedá porovnávať s rokom 2000. V skutočnosti sú vyjadrenia, ktoré dnes v Rakúsku zaznievajú, do značnej miery bežnou súčasťou európskej politiky. Nedôjde k nejakej dramatickej reakcii, ak aj bude FPÖ vo vláde,“ povedal pre Pravdu o prípadnom spojení ľudovcov s krajnou pravicou Paul Schmidt z Rakúskej spoločnosti pre európsku politiku. "Veľa bude závisieťod výsledkov. Keď bude výhra ľudovcov jasná a Slobodná strana Rakúska bude naozaj len menším partnerom, o politike na európskej úrovni budú rozhodovať konzervatívci,“ predpokladá Schmidt.

Špinavá kampaň

Predvolebná kampaň v Rakúsku však okrem riešenia postojov politických strán priniesla aj škandály. Uvidí sa, či to nakoniec neodradí ľudí od volieb. A okolo 27 percent Rakúšanov sa stále nerozhodlo, komu dá hlas. "Je to bezpochyby najšpinavšia predvolebná kampaň v histórii,“ vyhlásila pre spravodajský portál Politico Eva Lisingerová, politická editorka týždenníka Profil.

Najhoršiu aféru musia riešiť sociálni demokrati. Ukázalo sa, že konzultačná firma pracujúca pre SPÖ viedla na sociálnej sieti Facebook očierňovaciu kampaň proti Kurzovi. Šírila napríklad správu, že ministra zahraničných vecí ovláda finančník a filantrop George Soros a nakoniec otvorí Rakúsko migrantom. Informáciu prevzali aj mnohé dezinformačné médiá v zahraničí.

Po afére odstúpil generálny tajomník ľavičiarov Georg Niedermühlbichler, ktorý však tvrdí, že o lživých správach nevedel. Sociálni demokrati si ešte v januári najali izraelského politického experta Tala Silbersteina, známeho svojimi kontroverznými metódami. V auguste ho prepustili. "Otrávili ste rakúske prostredie kampaňou, ktorú ste doviezli do Európy,“ vytkol Kurz v nedeľnom televíznom dueli Kernovi.

"Nerob zo seba obetného baránka. Pracoval som s tebou 15 mesiacov,“ vrátil zase loptičku kancelár ministrovi zahraničných vecí. Ľudovci vraj ponúkli 100-tisíc eur pracovníkom z Kernovho tábora za informácie o kampani sociálnych demokratov. Snažili sa na svoju stranu získať Petra Pullera, partnera Silbersteina.

Prešľapom sa nevyhla ani FPÖ. Na jej extrémistické podhubie poukázal prípad tirolského straníckeho aktivistu Martina Hochstögera. Farmaceut mal vo svojej lekárni nacistické predmety, dokonca plaketu pripomínajúci anexiu Rakúska Adolfom Hitlerom. Keď sa prípad dostal do médií, Hochstögera FPÖ vylúčila. Podľa Mauthausenského výboru, ktorý si pripomína obete koncentračných táborov, však bola extrémistická strana len od roku 2013 zapletená do minimálne 60 antisemitských a rasistických incidentov.

Žralok a burky

Od 1. októbra platí v Rakúsku zákaz nosenia buriek, presnejšie zákaz zakrývania si tváre na verejnosti. Zákon podporoval aj kandidát na kancelára a šéf ľudovcov Sebastian Kurz. Včera médiá upozornili na prípad, keď pokutu dostal muž oblečený v kostýme žraloka, ktorý robil reklamnú kampaň. Agentúra, ktorá sa na nej podieľala, uviedla, že nie je isté, či v nej bude pokračovať. "Bola by škoda, keby sme už nemohli používať maskotov,“ uviedol jej šéf Eugen Prosquill.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rakúsko #parlamentné voľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk