Kilogramy zlata a striebra sa podľa výskumného ústavu Eawag dostanú každý rok vo Švajčiarsku do odpadových vôd. V niektorých prípadoch je koncentrácia drahých kovov dokonca taká vysoká, že by sa ich oplatilo zo splaškov získavať, vyplýva zo štúdie.
Švajčiari však nesplachujú do záchodov svoje prstene a náhrdelníky, za obsah drahých kovov v odpadových vodách môže hlavne priemysel.
Do švajčiarskych čističiek odpadových vôd podľa ústavu Eawag ročne doputuje 3 000 kilogramov striebra a 43 kilogramov zlata. Hodnota týchto kovov sa pohybuje okolo 1,5 milióna frankov (1,3 milióna eur).
Pre človeka nepredstavujú riziko, zatiaľ…
V niektorých čističkách v juhošvajčiarskom kantóne Ticino je dokonca koncentrácia zlata taká vysoká, že by sa ho podľa vedcov zrejme oplatilo zo splaškov získavať.
V kantóne Ticino funguje niekoľko podnikov na spracovanie zlata. Striebro do odpadových vôd po celom Švajčiarsku putuje predovšetkým z chemických a farmaceutických firiem, ale aj z firiem vyvíjajúcich hi-tech výrobky.
Podľa hlavného autora štúdie Base Vriensa sú v odpadových vodách vo Švajčiarsku výrazné koncentrácie aj iných vzácnych kovov a ďalších prvkov, napríklad tantalu, germánia, nióbu, titánu a gadolínia.
Pre ľudské zdravie nie sú tieto koncentrácie škodlivé, uviedol ústav Eawag. V štúdii však pripúšťa, že rad nových prvkov a ich vplyv na človeka vedci ešte dokonale nepreskúmali.