Dal tak hlavne najavo, že Ankara neuzná ruskú anexiu Krymu. Pochopiteľne, vzápätí sa ukrajinský líder Petro Porošenko srdečne poďakoval.
Novodobý turecký sultán, ako pripomína agentúra AP, urobil tak napriek zbližovaniu sa Ankary s Moskvou v posledných mesiacoch, a navyše na pozadí už tradičného oslovenia ruského lídra Putina „môj priateľ Vladimir“. Bolo to aj počas nedávnej návštevy ruského prezidenta v Ankare. Ten zase Erdogana oslovuje „priateľ“.
Foto: Reuters, HANDOUT
„Erdogan je človek, ktorý, ak bude treba, úspešne zmení postoj,“ komentoval vyjadrenie tureckého lídra Georgij Muradov, podpredseda vlády na Kryme. Podľa neho vlastne turecký hosť podporil nie Porošenka, ale sám seba, pretože má obavy o vývoj na juhovýchode Turecka, kde žije kurdská menšina. V tom treba hľadať aj dôvod Erdoganovho poďakovania Kyjevu „za to, že sa usiluje obhajovať záujmy krymských Tatárov“.
Väčšina pozorovateľov sa však zhoduje, že vyjadrenia Erdogana v súvislosti s Krymom boli na „objednávku“ Porošenka. V tejto súvislosti väčšina pozorovateľov pripomína, že turecký líder je schopný meniť postoj v závislosti od politickej konjunktúry a hovoriť určité slová tam, kde ich chcú počuť.
Skutočný vzťah k problematike Krymu turecký líder dokumentoval driemaním počas záverečnej spoločnej tlačovej konferencie. Navyše Ankara netají, že vzájomné hospodárske vzťahy s Kyjevom sú „čoraz zložitejšie“ a výroky Erdogana ich majú udržať aspoň na nejakej slušnej úrovni. Po tom, čo pôvodne dobre fungujúci systém spolupráce stratil na obrátkach. A tak Erdogan prišiel do Kyjeva vraj s cieľom systém zdvorilo zakonzervovať. Zároveň však, podľa tureckých zdrojov, má záujem na získaní minimálne 300 ukrajinských podnikov, ktoré sú na zozname v rámci chystaného procesu privatizácie.
„Postoj Erdogana nič nezmení na súčasnom štatúte Krymu a on to vie. V hostiteľovi to však vyvolalo aspoň príjemný pocit,“ reagoval aj ruský poslanec Alexej Puškov. Erdogan však zároveň presadzuje myšlienku obnovenia veľkej Osmanskej ríše a Krym bol jej súčasťou. Postoj tureckého prezidenta možno preto považovať za prejav tzv. situačného spojenectva s Kyjevom.
„Ohybnosť“ v postojoch Erdogana dokumentuje aj snaha Ankary testovať ochotu Moskvy v súvislosti s nákupom ruského systému protileteckej a protiraketovej obrany S-400 Triumf. Chce ho nielen kúpiť, ale aj získať technológiu a spolupracovať na jej vývoji. „Ak ruská strana nebude súhlasiť, tak sa dohodneme s inou krajinou,“ vyhlásil šéf diplomacie Mevlüt Çavuşoglu citovaný agentúrou Anadolu.
Pokus Ankary o nátlak na Moskvu vidieť aj z „doplňujúcich“ opatrení zo začiatku októbra. Týka sa dovozu ruskej poľnohospodárskej produkcie, ako je napríklad slnečnicový olej, kukurica alebo pšenica.
„Budeme reagovať recipročne. Nenastavíme Turkom druhé líce,“ vyjadril sa už ruský minister poľnohospodárstva Alexandr Tkačov v narážke na možné problémy tureckého exportu zeleniny a citrusových plodov. Pritom za spomínanými ťahanicami sa jasne črtajú kontúry úspešnej rusko-tureckej hospodárskej spolupráce.
Napríklad podľa najnovších informácií výmena tovaru po minuloročnom poklese vzrástla za posledných sedem mesiacov tohto roku takmer o tretinu. Rastie aj počet Rusov oddychujúcich v Turecku, ktorý v tomto roku dosiahol 2,5 milióna. Zelenú dostala aj výstavba Turecký potok a budovanie jadrovej elektrárne Akkuju. Erdogan napokon neskrýval ani plán dosiahnuť s Ruskom tovarovú výmenu vo výške 100 miliárd dolárov.