Hoci dohovor, podpísaný predvlani piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady, Nemeckom a Iránom, ostatní svetoví lídri podporujú, Trump ju tvrdo kritizuje a označuje za hanebnú zásterku pre rozvoj iránskeho jadrového vojenského programu.
Cieľom novej stratégie voči Iránu je neutralizovať destabilizujúci vplyv iránskej vlády a obmedziť jej agresívne správanie, osobitne jej podporu terorizmu a radikálov.Donald Trump, americký prezident
O vzťahu USA k zmluve rozhoduje americký prezident každých 90 dní, keď Kongres informuje o tom, či Teherán dohodu dodržiava a či nie je v rozpore so záujmami USA. De facto tak Trump už dvakrát predĺžil jej platnosť, v apríli i júli. Včera to však už odmietol zopakovať. Osud dokumentu, ktorý už vlani počas volebnej kampane označoval za „najhoršiu dohodu, aká kedy bola podpísaná“, tak zveril Kongresu, kde tradične vládnu silné protiiránske nálady.
Tým, že sa Trump rozhodol ohlásiť, že Teherán dohodu neplní, podľa denníka Financial Times otvoril tri možnosti ďalšieho vývoja. Kongres sa v lehote 60 dní môže rozhodnúť, že sankcie zatiaľ na Irán opätovne neuvalí alebo, naopak, protiopatrenia vyhlási. Tretia možnosť je obdobou prvého variantu: Washington sankcie predbežne nezavedie a súčasne sa pokúsi vyrokovať nové podmienky dohody.
Trump: Irán destabilizuje blízkovýchodný región
Akékoľvek otváranie dokumentu však Irán vylučuje. Teherán tvrdí, že dohodu o obmedzení jadrového programu výmenou za zrušenie hospodárskych sankcií dôsledne dodržiava a ak Washington sankcie obnoví, bude to on, kto dohodu poruší. Zmeny v dohode odmietajú aj európski spojenci USA, ktorí navrhujú radšej prísnejšiu interpretáciu podmienok vrátane dôkladnejších kontrol v iránskych vojenských zariadeniach.
Trump v piatkovom prejave ostro obvinil Irán z destabilizácie blízkovýchodného regiónu a podpory terorizmu. Kritizoval Teherán za program vývoja balistických rakiet, podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, libanonského hnutia Hizballáh a ďalších radikálnych skupín. Od Kongresu žiadal, aby stanovil nové tvrdé podmienky, ktoré bude musieť Teherán splniť, aby mohla úľava od sankcií pokračovať. „Cieľom novej stratégie voči Iránu je neutralizovať destabilizujúci vplyv iránskej vlády a obmedziť jej agresívne správanie, osobitne jej podporu terorizmu a radikálov,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.
Prezident Trump chce ostrie budúcich protiiránskych sankcií namieriť predovšetkým proti kontroverzným Revolučným gardám. „Vyzveme medzinárodné spoločenstvo, aby odsúdilo Revolučné gardy za hrubé porušovanie ľudských práv a nespravodlivé zadržiavanie amerických občanov a ďalších cudzincov na základe pochybných obvinení,“ vyhlásil. „Predovšetkým však uzavrieme iránskemu režimu všetky cesty k získaniu jadrovej zbrane,“ dodal.
Čína a Nemecko sú za zachovanie dohody
Teherán reagoval varovaním, že ak USA odstúpia od medzinárodnej jadrovej dohody, povedie to k jej zániku. Počas návštevy Ruska to v piatok povedal šéf iránskeho parlamentu Alí Larídžání. Postup Washingtonu podľa neho „rozpúta na medzinárodnej scéne chaos“.
Iránsky prezident Hasan Rúhání podľa agentúry Reuters poveda televíznom prejave v reakcii na piatkové oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Irán bude dodržiavať svoje záväzky z jadrovej dohody z roku 2015, kým to bude v jeho záujme. Islamská republika navyše plánuje aj naďalej posilňovať svoj balistický program, napriek tlaku zo strany Spojených štátov.
„Iránsky národ nepodľahol a nepodľahne žiadnemu zahraničnému nátlaku … Irán a dohoda sú silnejšie ako kedykoľvek predtým … Iránska revolučná garda bude naďalej bojovať proti teroristom v regióne,“ povedal podľa Reuters Rúhání a dodal, že Trumpovo rozhodnutie nepotvrdiť platnosť dohody prispeje k izolácii Spojených štátov, pretože ostatni signatári dohody ju vypovedať nehodlajú.
Čína a Nemecko v piatok tiež vyzvali Spojené štáty na zachovanie dohody. Peking zdôraznil, že je to predpoklad na zaistenie nešírenia jadrových zbraní. Berlín zase naznačil, že nová situácia môže európskych spojencov USA viac zblížiť s Ruskom a Čínou. „Ak taká dôležitá krajina, ako sú Spojené štáty, sa rozhodne inak, potom budeme so svojimi medzinárodnými partnermi pracovať ešte dôraznejšie na tom, aby sme dohodu zachovali,“ vyhlásil Stefan Seibert, hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Moskva žiada rešpektovanie zmluvy s Iránom, USA ju vraj ohrozujú
Rusko v piatok vyzvalo signatárov jadrovej zmluvy s Iránom, aby dohodu dojednanú v roku 2015 dodržali. Námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov tak v rozhovore pre agentúru RIA Novosti reagoval na prejav prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý upozornil na možnosť zrušenia zmluvy, pokiaľ sa jej podmienky nezmenia. Francúzsko, Nemecko a Británia v piatok v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa zmluvou cíti byť naďalej viazaní a očakávajú jej plnenia bez výnimky od všetkých zúčastnených strán.
Trumpov prejav bol podľa Rjabkova „mimoriadne znepokojivý“. Hlavnou úlohou je teraz podľa neho zabezpečiť, aby zmluva s Iránom nezkolabovala, pretože nové stanovisko USA jej základy „vážne podkopáva“.
Washington vraj spája s jadrovou zmluvou témy, ktoré k nej nemajú žiadny vzťah. V dôsledku pokusov zmluvu vylepšovať sa dokument môže „jednoducho rozpadnúť“, varoval Rjabkov.
Irán dohodu „prísne dodržiava“ a americké stanovisko je s duchom zmluvy naopak v rozpore, uviedol ruský diplomat. Návrat k situácii pred uzavretím zmluvy a k obnoveniu sankcií OSN proti Iránu je nemožný, súdi Rjabkov. Vyjadril nádej, že stanovisko Bieleho domu nebude mať na zmluvný režim priamy vplyv.
Rjabkov ruskej agentúre povedal, že Moskva sa v najbližšej dobe s USA po dvojstranných kanáloch spojí, aby iránsku problematiku posúdila.
Európski štátnici sú znepokojení
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a britská premiérka Theresa Mayová v piatok v spoločnom vyhlásení uviedli, že Trumpovo rozhodnutie berú na vedomie. Zároveň vyzvali USA, aby si ešte raz všetko premysleli, než prijmú opatrenia, ako napríklad obnovenie sankcií, ktoré by mohli poškodiť dohodu s Iránom. Dodali, že povzbudzujú americkú vládu a Kongres, aby brali do úvahy vplyv rozhodnutí o budúcnosti zmluvy na bezpečnosť USA a ich spojencov.
Európski štátnici zároveň oznámili, že sú znepokojení iránskym vývojom balistických rakiet a aktivitami v blízkovýchodnom regióne, ktoré majú vplyv na bezpečnostné záujmy európskych krajín. Uviedli, že od Iránu očakávajú konštruktívny dialóg a prerušenie „destabilizujúcich akcií“.
Macron telefonicky hovoril s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním, ktorého uistil, že americké rozhodnutie nepredstavuje koniec dohody a že Francúzsko ju naďalej plne podporuje. Hovorili tiež o možnej ceste Macrona do Iránu a o tom, že francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian Teherán navštívi v najbližších týždňoch.