„Aj kritici pripúšťajú, že Babiš je podnikateľ a nie ideológ,“ pripomína autorka. O tom, nakoľko víťazstvo Babiša obráti Čechov viac k Moskve alebo ich prinajmenšom odvráti od liberálnej spoločnosti, rozhodnú podľa Tamkinovej štyri faktory. Najdôležitejšia bude voľba koaličného partnera. Ak sa ANO spojí s SPD Tomia Okamuru, môže nasledovať rázna akcia proti občianskej spoločnosti a zavládnuť skepsa voči Západu. Ak sa však ANO spojí s centristickou sociálnou demokraciou, zostane zachovaný status quo, tvrdí autorka komentára.
Druhým otáznikom je podľa nej prezidentský úrad, o ktorom sa bude rozhodovať budúci rok. Súčasný prezident Miloš Zeman narobil veľa vzruchu priateľstvom s Ruskom. Ak ho opäť zvolia a Babiš bude šéfom kabinetu, môže to znamenať priblíženie sa k Moskve.
Tretím faktorom podľa novín je otázka, ako odpovie Brusel a Washington na Prahu ovládanú Babišom. V niektorých otázkach, ako je prisťahovalectvo, Babiš najskôr narazí na Brusel. Bude to však slabší konflikt ako v prípade (maďarského premiéra Viktora) Orbána a bude skôr podobný slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý je taktiež proti migračným kvótam, ale potichu sa podriadil verdiktu európskeho súdu, ktorý rozhodol v jeho neprospech.
Aj keby to bolo iba z obchodných dôvodov, Babiš pravdepodobne chápe, že budúcnosť jeho krajiny spočíva vo vľúdnych vzťahoch s Bruselom, obsahuje komentár. Podľa neho to však bude ľahšie s Washingtonom. Predovšetkým v čase vládnutia Trumpa, napísala Tamkinová, Odvoláva sa pritom na tvrdenie nemenovaného českého diplomata, podľa ktorého „Babiša považujú za partnera Spojených štátov v boji proti teroru a jasne dal taktiež najavo politický záväzok v súvislosti s výdavkami na zbrojenie“.
Niektorí českí diplomati sa vraj obávajú, že presvedčenie určitých amerických kruhov o Babišových sympatiách voči Moskve môže skončiť ako veštba živená vlastnou zotrvačnosťou. „Opakovanie týchto falošných obvinení môže zaťažiť jeho vzťahy s vládou USA, čo môže mať negatívny dosah na česko-americké vzťahy,“ povedal český zdroj autorke.
Posledným zo štvorice rozhodujúcich faktorov je podľa komentára húževnatosť českých inštitúcií. Budú sa držať západných hodnôt aj v obkľúčení súčasnej Európy a hlavne susedmi?
„Uvidíme, či inštitúcie ako médiá, občianska spoločnosť či dokonca parlament sú natoľko silné, aby odolali útokom,“ povedala autorke Zselyke Csakyová z organizácie Freedom House. „Alebo sú vyprázdnené, ako je to v prípade susedov Českej republiky,“ dodala politologička so zjavnou narážkou na Poľsko a Maďarsko.