Foto: Boris Latta, Pravda
Tentokrát dialógu civilizácií dominovala téma Mnohopolárnosť a dialóg v regionálnych a globálnych udalostiach, predstavy o budúcnosti. Považujete za východisko zámenu súčasného jednopolárneho sveta za mnohopolárny?
Často som na Rodose počul iba prázdne slová, akúsi hru slov, a nie diskusiu na vážne témy.
Môžete byť konkrétnejší?
Mimoriadne ma prekvapila miera arogancie niekdajšieho francúzskeho premiéra. Dosiahla nebeských výšin. Kladie si za cieľ civilizovanie sveta. Však to je taká božská ambícia, že normálny človek to nemôže chcieť. Arogancia týchto ľudí je enormná a osobne mám s tým veľký problém. Dominique de Villepin chce globálnu svetovú vládu. Ibaže to znamená cestu k likvidácii demokracie. Som preto za demokratizáciu sveta, a nie jeho civilizovanie.
V súvislosti so summitom na Rodose sa často hovorí o Jakuninovej, Putinovej aktivite. Už minulý rok ste to popreli. A dnes?
Počas oboch dní rokovania som ani raz nepočul slovo Rusko. Možno, že Putin o fóre ani poriadne nevie na rozdiel od Jakunina, ktorý si ho pred 15 rokmi vymyslel. Ak tohtoročné fórum malo prívlastok, tak určite indické. Svedčí o tom aj predsedajúci, ktorý pochádza z tejto krajiny.
V Česku sa schyľuje k voľbám. Ak by ste opäť sedeli v kresle prezidenta republiky a vyhral pán Babiš, ako by ste sa rozhodli?
Je to hypotetická otázka. A napokon ani nie som prezidentom. Odpovedať preto na takto položenú vašu otázku by bolo z mojej strany nekorektné.
Nejaký postoj v tomto smere však predsa máte.
Všeobecne povedané dlhodobo rešpektujem princíp, podľa ktorého voľby sú voľby a hlas ľudu je hlas ľudu. A teda volebný víťaz má dostať šancu zostaviť prípadne nezostaviť vládu. Nechcel by som to však personifikovať.
Nielen na Slovensku sa dnes často hovorí o dvojrýchlostnej Európskej únii a o jej jadre.
Podľa mňa je únia mylnou konštrukciou, ktorú treba zrušiť. Čím skôr, tým lepšie. A ak dvojrýchlostná únia k tomu prispeje, tak som za jej vznik. Mimochodom, podmienka viacrýchlostnosti, aby mala vôbec zmysel pre ľudí s demokratickým uvažovaním, by mala zmysel iba vtedy, ak by platilo, že vyššia rýchlosť nie je lepšia, ako nižšia. Iba v prípade, ak budú všetky rýchlosti považované za legitímne, rovnocenné, a nie, že tí rýchlejší sú lepší. Iba vtedy sa dá uvažovať o dvojrýchlostnej etape. Inak by to bola diktatúra rýchlejších a lepších tvoriacich jadro. Prekvapuje ma preto, že na Slovensku sa skloňuje ako cieľ byť v jadre únie.
Môže spomínané úsilie ovplyvniť činnosť krajín V-4, ktorá ma svoju silu?
Bodaj by to bola pravda. Obávam sa však, že to silu nemá. Na chvíľu sa síce V-4 zatvárila ako sila v prípade odmietania emigrantských kvót. Už teraz však badať v tejto otázke veľké rozdiely v názoroch na spomínaný problém. V tejto súvislosti nerád priznávam, že najslabším článkom visegrádskej štvorky je Česko. Na rozdiel od zvyšných troch krajín, ktoré sú dôslednejšie, nádejnejšie a rezolútnejšie. A v tejto súvislosti mám obavy z toho, že nadchádzajúce parlamentné voľby v Česku, žiaľ, v tomto smere žiadne radikálne zmeny neprinesú. Ani v pre nás kľúčovej veci, akou je chovanie sa v únii. Vedie ma to k poznatku, ktorý sa mnohým nepáči: nadchádzajúce hlasovanie ma až tak nezaujíma. Jednoducho preto, lebo sa po ňom nič veľké nestane.
Ako si vysvetliť, že najväčšej kritike kvôli odmietaniu emigrantských kvót čelí Maďarsko a Poľsko a napríklad v prípade Slovenska je aspoň navonok relatívne ticho?
Nechcem hovoriť za Slovensko. Trápi ma však skutočnosť, že Česká republika sa vyhla kritike. Ako by súdruhovia v Bruseli nemali dôvod ju kritizovať.
Nie je v tejto súvislosti kritika, ktorej dnes čelí Poľsko, sankcie, akýmsi strašiakom pre českú politickú elitu?
Nemyslím si, že česká politika je v tomto smere málo rozhodná a rezolútna kvôli strachu z možného dopadu ako v prípade Poľska. Česko je totiž málo rezolútne, nemá jasný názor.
Často opakujete, že kvóty týkajúce sa počtu prijatých emigrantov pôsobia ako diktát. Môže však vôbec únia vyriešiť globálne otázky, ako je migrácia bez spolupráce všetkých zainteresovaných?
Únia nedokáže nič vyriešiť. Predovšetkým migráciu. Pomýlení lídri únie migráciu vítajú, zatiaľ čo ľudia v únii majú opačný názor. Je to fatálny rozpor. Aj na fóre som povedal, že aprioristické, politicky korektné, progresivistické, v podstate merkelovské postoje k migrácii sú založené na úplne klamlivom predpoklade, že migrácia je pozitívnym spoločenským javom a že migrovať medzi štátmi je normálne.
A vari nie je?
Normálne je nemigrovať. Normálne je akceptovať krajinu, v ktorej sa človek narodil a má tam svoju rodinu, identifikovať sa s ňou, považovať ju za svoju domovinu a žiť v nej. Emigráciu musíme považovať za extrémny spôsob riešenia existenčného problému konkrétneho človeka.
Ten je však kľúčovým v celom procese.
Je to tak. Nás však netrápi individuálna migrácia. Pomalý, v malom množstve prebiehajúci, v podstate pokorný, neagresívny, a preto nedeštruktívny proces, ktorého sme svedkami celé storočia a tisícročia. Nie je dôvod viesť spor o indiviuálnej migrácii. Sprievodným javom súčasnosti však nie je pomalá a pokorná, ale o premenu spoločnosti usilujúca sa masová migrácia. A tú z mnohých dôvodov dnešné politické elity umelo stimulujú a priamo alebo nepriamo organizujú a riadia.