Podpora USA žne v Iraku búrku

Na pozadí utorkového dobytia sýrskej Rakky, poslednej bašty teroristov z tzv. Islamského štátu, sa akosi do pozadia dostalo nové možné ohnisko napätia v susednom Iraku.

, 18.10.2017 10:00
debata (42)

Spojenci Washingtonu, tamojší Kurdi a vláda v Bagdade, si skočili do vlasov v Kirkúku. V jeho okolí je až 50 percent všetkých zásob irackej ropy. Na jednej aj druhej strane aktérov sú pritom americké zbrane, ako aj vojenskí inštruktori USA.

Konkrétnu podobu dostal rodiaci sa požiar po tom, čo v kurdskom referende z 25. septembra 93 percent obyvateľov irackého Kurdistanu sa vyslovilo za nezávislosť nielen vo svojich autonómnych provinciách, ale aj mimo nich, v oblastiach s kurdským obyvateľstvom. Následne Kurdi odmietli žiadosť Bagdadu anulovať výsledok plebiscitu a pohrozili, že za použitie sily vláda v Iraku „zaplatí vysokú cenu“.

Celkove USA postavili svoju blízkovýchodnú politiku na rozdelení krajín a národov na základe náboženstva a národnosti.
egyptský vojenský odborník Gamál Mazlúm

Kurdské vyhrážky však zanikli v informáciách Bagdadu, podľa ktorých ozbrojené vládne sily obsadili Kirkúk, ako aj v okolí ležiace najbohatšie náleziská ropy a celú infraštruktúru potrebnú na jej spracovanie.

„Vojenský zásah Bagdadu neprekvapuje. Ústredná vláda sa tak rozhodla už vzápätí po referende s cieľom získať späť tzv. sporné územia, ktoré nie sú súčasťou kurdských provincií. Boje v Kirkúku sú však iba začiatkom krvavej partizánskej vojny, ktorá bola vždy charakteristická pre tento región,“ cituje portál Rossia24 politológa Semjona Bagdasarova, odborníka na problematiku Blízkeho východu a Strednej Ázie.

Bojovníci Sýrskej demokratickej armády kráčajú... Foto: Reuters, ERIK DE CASTRO
rakka, syria Bojovníci Sýrskej demokratickej armády kráčajú ulicami sýrskej Rakky, ktorú oslobodili od bojovníkov tzv. Islamského štátu.

Bagdad nezastavili ani žiadosti USA, Bruselu, OSN, ale aj Ruska, ktorí ho vyzvali na diplomatické riešenie sporu. Dokonca aj na amerického politického jastraba senátora Johna McCaina je konanie Bagdadu prisilnou kávou.

„USA poskytli irackej vláde vybavenie a školenie na boj proti teroristickej organizácii Islamský štát a na ochranu pred vonkajšími hrozbami. Nie však na útoky proti jednej z regionálnych vlád. Ak Biely dom zistí, že spomínaná podpora sa nebude používať na pôvodný cieľ, tak oficiálny Bagdad bude čeliť ťažkým následkom,“ citujú McCaina washingtonské noviny The Hill.

Prezident USA Donald Trump však zatiaľ na jednej zo sociálnych sietí už vyhlásil, že „nepodporíme ani jednu zo strán konfliktu“, pričom oficiálny Biely dom zatiaľ iba vyjadril „obavy z najnovšieho vývoja situácie“.

„Američania dlhé roky vyzbrojujú Kurdov aj irackú armádu, pričom obchádzajú vládu v Bagdade. Takáto politika nemohla skončiť ináč ako konfliktom,“ reagoval na situáciu aj egyptský vojenský odborník Gamál Mazlúm. S tým, že práve politika Washingtonu je jednou z príčin hroziaceho nového ohniska napätia.

„Celkove USA postavili svoju blízkovýchodnú politiku na rozdelení krajín a národov na základe náboženstva a národnosti. Predovšetkým v oblastiach bohatých na ropu. Počnúc Južným Sudánom a končiac Kirkúkom a irackým Kurdistanom,“ dodal Mazlúm. Zároveň zdôraznil, že protiteroristická medzinárodná koalícia vedená USA síce vyzýva obe strany konfliktu na dialóg, ale „v skutočnosti ich vháňa do sporu, čo situáciu ešte viac vyhrocuje“. Podľa jeho egyptského kolegu Reda Šachatího situáciu môže upokojiť tretia strana alebo medzinárodné spoločenstvo dobre oboznámené s požiadavkami znepriatelených strán a na ich základe ponúkne východisko.

„Musí to však byť autorita v očiach Kurdov aj Bagdadu spomedzi mnohých priateľov Iraku. Napríklad Rusko, ktoré chápe Kurdov a môže pomôcť Iraku začať dialóg o otázkach hospodárstva, bezpečnosti pre národnostné menšiny a vypracovalo by rámcovú dohodu o spolunažívaní,“ povedal Egypťan v rozhovore pre agentúru RIA Novosti.

Podľa politológa Ara Papjana z analytického centra Modus Vicendi si Kurdi chceli „odhryznúť“ priveľký kúsok územia. „Nepochybujem, že raz vznikne kurdský štát. Ibaže dovtedy budú musieť Kurdi prekonať jednu z hlavných prekážok na ceste k štátnej suverenite. A to je doteraz na dva tábory rozdelená kurdská spoločnosť. Jedni sú za vznik samostatného štátu a druhí zase za zachovanie širokej autonómie v rámci Iraku,“ dodal Papjan pre portál News.am.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irak #Islamský štát #Rakka #Kirkúk
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy