Denník El País priniesol zábery zo sociálnych sietí, na ktorých ide sprievod centrom Barcelony. Ľudia, ktorých nezastavilo ani zlé počasie, niesli okrem dáždnikov španielske vlajky a volali heslá proti katalánskemu premiérovi Carlesovi Puigdemontovi. Práve on vyhlásil na 1. októbra referendum o nezávislosti Katalánska a minulý týždeň podpísal deklaráciu o nezávislosti. Jej účinnosť ale okamžite pozastavil a vyzval Madrid k dialógu.
Rajoy vyzval Puigdemota, aby konal rozumne a v záujme občanov
Španielsky premiér Mariano Rajoy v stredu vyzval katalánskeho separatistického vodcu Carlesa Puigdemonta, aby konal „rozumne“ a uprednostnil záujmy katalánskych občanov. Podpredsedníčka španielskej vlády Soraya Sáenzová medzitým podľa agentúry AFP potvrdila, že Madrid začne kroky k pozastaveniu autonómie Katalánska, ak tamojšia vláda neupustí od svojho zámeru vyhlásiť nezávislosť.
Rajoyov kabinet dal Barcelone ultimátum do štvrtka, aby sa jasne vyjadrila, či po nedávnom neoficiálnym katalánskom referende vyhlásila nezávislosť regiónu. Hovorca katalánskeho kabinetu ale už v utorok uviedol, že katalánska vláda Madridu neodpovie.
„Aj napriek daždivému počasiu sme sa vrátili do ulíc, aby sme vyhlásili, že chceme žiť v mieri v silnom Katalánsku vnútri Španielska,“ napísal k stredajšej demonštrácii na Twitteri šéf vládnej Ľudovej strany (PP) v Katalánsku Xavier García Albiol.
Separatistickí lídri skončili vo väzbe
Stredajšia manifestácia, ktorej sa podľa denníka El País zúčastnilo asi 2000 osôb, sa konala deň po tom, čo na 200 000 ľudí v barcelonských uliciach protestovalo proti zatknutiu dvoch separatistických lídrov. Jordi Sánchez z Katalánskeho národného zhromaždenia (ANC) a Jordi Cuixart z organizácie Omnium Cultural sú od pondelka vo väzbe kvôli organizovaniu protestov z 20. septembra. Tie zvolali šéfovia týchto organizácií potom, čo španielska polícia vykonala kvôli plánovanému referendu raziu na úradoch katalánskej vlády a zadržala skupinu katalánskych úradníkov.
Uväznenie dvoch separatistických lídrov, ktorých katalánsky premiér označil za politických väzňov, v stredu odsúdila organizácia Amnesty International (AI). Jej riaditeľ pre Európu John Dalhuisen označil za neprimerané obvinenie z protištátnej vzbury. „Úrady majú chrániť právo na slobodu prejavu, na vyjadrenie nesúhlasu s výrokom ústavného súdu aj na organizovanie pokojných verejných zhromaždení,“ uviedol Dalhuisen.
Demonštrácie organizujú oba tábory
Katalánci sú v otázke nezávislosti rozdelení, presné čísla však nie sú k dispozícii. Ich názor sa nepodarilo zistiť ani pri referende o nezávislosti z 1. októbra, lebo sa ho zúčastnilo len 43 percent voličov. Z nich sa 90 percent vyslovilo za odtrhnutie od Španielska. Účasť bola nízka zrejme aj preto, že Madrid pohrozil trestným stíhaním každému, kto sa na organizácii plebiscitu bude podieľať. Mnoho volebných miestností zostalo zatvorených.
Dva dni po referende demonštrovalo v Barcelone na 700 000 ľudí, ktorí protestovali proti postupu španielskej polície pri hlasovaní. Niekoľko stoviek ľudí bolo zranených pri stretoch s políciou, ktorá zasahovala obuškami aj gumovými projektilmi. Už pred hlasovaním zabavila španielska polícia státisíce volebných lístkov aj volebné urny a počas referenda zasiahla proti ľuďom, ktorí deň pred hlasovaním obsadili volebné miestnosti, aby sa v nich mohlo hlasovať.
Naopak týždeň po referende sa v uliciach katalánskej metropoly zišiel takmer milión ľudí, ktorí demonštrovali za jednotu Španielska a proti odtrhnutiu Katalánska od zvyšku monarchie.