Viaceré prieskumy naznačujú, že do Poslaneckej snemovne sa po voľbách dostane až osem strán či dokonca viac. Snažia sa ľudia hľadať nové riešenia politickej situácie?
Potvrdzuje to trend, ktorý vo všeobecnosti vidíme v Európe. Neochotu ľudí alebo pokles ich ochoty počúvať väčšie, etablované, štandardnejšie strany. A nárast podpory pre menšie subjekty.
Vidíme veľkú silu ANO Andreja Babiša, ktoré sa možno oslabuje, ale je stále na čele prieskumov. Ani to však nie je klasická politická strana. ANO sa označuje za hnutie. Je tu aj výrazný nástup Tomia Okamuru a jeho Slobody a priamej demokracie (SPD sa drží na druhom až štvrtom mieste v prieskumoch, poz. red.) ako jedného zástupcu antiislamských strán.
V politike sa presadzujú emócie a populizmus a klesá význam štandardným, zabehnutých subjektov, ako boli OD a ČSSD. Vyzerá to tak, že parlament bude skutočne rozdrobený. Trochu to pripomína rok 1992. Poukazuje to na určitú rekonštrukciu politického priestoru. A zodpovedá to aj zmenám v spoločnosti.
Z čoho to vyplýva?
Zažili sme tieto procesy po roku 1989 do roku 1992. Vtedy sa uskutočnila veľká transformácia spoločnosti. Potom sa na istú dobu veci upokojili. Spoločnosť akceptovala, že niektoré veci sa robia, iné nie, niečo sa hovorí a niečo nie.
Málokto to spochybňoval, hoci bolo jasné, že sú v Česku ľudia, ktorých systém príliš nereprezentuje. Ale pokiaľ veci fungovali, nebol dôvod na zmenu. Obrat nastal po sérii problémov od roku 2008.
Finančná, grécka, ukrajinská a nakoniec ako vyvrcholenie aj migračná kríza v rokoch 2015 až 2016. Mnoho ľudí začína mať dojem, že systém prestáva fungovať. A nemyslím tým len politiku, ale celý spoločenský systém. Zrazu je legitímne voliť strany, ktoré označujeme za krajnú pravicu.
Typické rozdelenie na pravicu a ľavicu už asi tiež celkom neplatí. Čo ľudia hľadajú?
Protestné strany. Časť ľudí má pocit, že nie sú uznávaní. Hnevá ich to. Hľadajú niekoho, kto to berie do úvahy. Teda komunistov, Okamuru, niektorí Pirátov a niekto aj ANO.
Okamura si dáva pozor na rasistické vyjadrenia, ale model jeho správania zodpovedá zaradeniu na krajnú pravicu.
KSČM dlhodobo k sebe láka protestných voličov. Lenže teraz to bude SPD, kto ich získa najviac. Okamurových voličov nezaujíma rozdelenie na pravicu a ľavicu. Ekonomický program SPD je výrazne ľavicový. Okamurove pôsobenie však v prvom rade stojí a padá na absolútne rýdzom populizme. Je veľká otázka, čo si skutočne myslí o migrácii a cudzincoch.
Okamura je podnikateľ. Keby sa teraz zrazu situácia výrazne zmenila a ľudia by hromadne začali vítať utečencov, on ich bude vítať tiež. Označujeme ho však za krajného pravičiara, čo vyplýva z jeho tvrdého antimoslimského a protirómskeho postoja.
Okamura si dáva pozor na rasistické vyjadrenia, ale model jeho správania zodpovedá zaradeniu na krajnú pravicu. Som zvedavý na to, koľko reálne získa hlasov. V krajských voľbách bola Okamurova podpora okolo päť percent. Dlho to tak vyzeralo aj v prieskumoch pred celoštátnym hlasovaním, ale nakoniec narástol.
Čo predstavujú Piráti, ktorí by mohli mať viac ako osem percent hlasov?
Pre niektorých voličov sú modelom protestnej strany. No ich podporovatelia v nich najmä vidia novú, modernú stranu, ktorá môže prísť s témami, ktoré ostatní neotvárajú. Piráti sú subjekt pre mladých, ktorý už však nie je recesistický ako v minulosti. Je to liberálna až libertariánsko-sociálna strana.
Niekomu to môže znieť ako nezmysel. Ale už to tak nie je. Aj preto, že rozdelenie na pravicu a ľavicu nie je také jednoznačné. Majú možno tretinu programu, ktorý je liberálny až libertariánsky a hovorí o obmedzení zásahov štátu. Dve tretiny sú však skôr stredo-ľavicové. Piráti majú prenik s voličmi zelených a TOP 09. Ide skôr o ľudí liberálnych a žijúcich v meste. Piráti ich získavajú najviac.
Čo očakávajú ľudia od voľby protestných strán?
Sociológovia by asi povedali, že je to celospoločenské vyjednávanie, čo sa smie a čo sa nesmie. Oveľa výraznejšia sme toho svedkami na sociálnych sieťach ako pri politickom hlasovaní. Aj voľby však poukazujú na roztrieštenosť spoločnosti, ale zároveň to nie je tak, že by všetci volili Okamuru a chcú, aby zajtra zapálil parlament a všetko bolo inak. Niektorí pozorovatelia však pripomínajú takmer prevažujúci protieurópsky prístup strán.
Česi boli skôr euroskeptici. Ešte sa to prehĺbilo?
Začala to ODS. Hovorila, že Európska únia je potrebná, ale zároveň jej stále okopávala členky. Táto snaha sa zakorenila. Protieurópske vyjadrenia ľudí ako Okamura majú hlbšie korene.
Máme tu množstvo politikov štandardných strán, ktorí hovoria, ako máme mať zbrane, musíme sa brániť utečencom a držať Rómov pod krkom. Netvrdím, že to robí väčšina politikov. Ale sme toho svedkami a trvá to dlho. Ľudia si na to zvykli a povedali: Dobre, a kto nám to ponúka v jednom balíku? Okamura.
S témou EÚ je to podobné. Tak dlho sa v Česku hovorilo o tom, aká je únia hrozná, až to mnoho ľudí prijalo.
