Súd v Bagdade vydal zatykač na viceprezidenta autonómneho Kurdistanu Kosrata Rasula kvôli jeho údajným urážlivým výrokom na adresu irackej armády. Informovala o tom agentúra AP. Urážať armádu je v Iraku trestné.
Ak viceprezident neopustí územie autonómneho regiónu, jeho zatknutie je ale nepravdepodobné. Súd v Bagdade totiž nedisponuje prostriedkami, ako svoje rozhodnutie v autonómii presadiť.
Medzi autonómnym Kurdistanom a centrálnou vládou v Bagdade panuje ostrý spor od 25. septembra, kedy sa Kurdi v autonómii a v niekoľkých sporných oblastiach vyslovili za nezávislosť.
Centrálna vláda v Bagdade však odmietla s predstaviteľmi Kurdistanu vyjednávať s tým, že referendum bolo protiústavné a následne zaviedla proti Irbilu rad sankčných opatrení, vrátane zrušenia letov.
Iracké sily sú okupanti
Nakoniec tento týždeň iracké sily vytlačili pešmergov (kurdské vojenské sily) z ropnej provincie Kirkúk a ďalších sporných regiónov, ktoré Kurdi kontrolovali od roku 2014, kedy využili chaos, ktorý nastal po expanzii teroristické organizácie Islamský štát (IS).
Zatykač na Rasul bol vydaný po tom, čo viceprezident údajne označil iracké sily v Kirkúku za okupantov.
Bagdadský súd na predstaviteľov kurdskej autonómie vydal zatykač už minulý týždeň. Vtedy však išlo o troch organizátorov referenda. Ani v týchto prípadoch však obvineným, ktorí žijú v autonómnom Kurdistane, zatknutie bezprostredne nehrozilo.
Voľby odložili
Irackí Kurdi odložili parlamentné a prezidentské voľby vo svojom autonómnom regióne. Informovali o tom kurdské médiá. Dôvodom sú prehlbujúce sa spory s centrálnou vládou v Bagdade a s tým súvisiaci odchod kurdských síl zo sporných oblastí na severe a východe Iraku.
Tlačová agentúra Kurdistan 24 uviedla, že regionálna volebná komisia rozhodla v stredu o odložení volieb pôvodne plánovaných na 1. novembra. O novom termíne rozhodne podľa jej údajov regionálny parlament. Uviedla tiež, že do volieb nebol dostatok kandidátov.
Kurdský prezident Masúd Barzání a jeho Kurdská demokratická strana sú v citlivej pozícii po tom, ako v septembri zorganizovali referendum o nezávislosti. To nahnevalo vládu v Bagdade, ktorá medzičasom získala kontrolu nad Kirkúkom a ďalšími spornými oblasťami.
Z Kirkúku utieklo asi 100-tisíc Kurdov
Väčšina zo 100-tisíc utečencov zamierila do metropoly autonómneho Kurdistanu Irbilu a do Sulajmáníje. S odkazom na oznámenie predstaviteľa Kurdistanskej regionálne vlády (KRG) o tom informovala agentúra Reuters.
Iracké sily začiatkom týždňa prevzali kontrolu nad Kirkúkom, okolitými ropnými poľami a ďalšími spornými regiónmi, kde sa hlasovalo. Práve ropa v provincii Kirkúku, ktorá netvorí časť autonómie a kde sa napriek tomu v referende hlasovalo, bola stredobodom sporu medzi autonómnym Kurdistanom a centrálnou vládou.
V Irbile a v Sulajmáníji našlo tento týždeň útočisko asi 18-tisíc rodín, povedal guvernér Irbilu Navzád Hadi. Jeden z jeho poradcov následne Reuters povedal, že ide o zhruba 100-tisíc ľudí.
Bezprostredne potom, čo Kirkúk obsadili iracké sily, sa hovorilo o tom, že mesto opustilo niekoľko tisíc Kurdov, zatiaľ čo turkménska a arabská časť populácie oslavovala krok Bagdadu. Svedkovia na mieste však uviedli, že sa mnohí obyvatelia Kirkúku už v utorok vrátili späť.