Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov naopak v pondelok so svojim irackým náprotivkom vyzval Kurdov, aby nevyvolávali nestabilitu v regióne snahou odtrhnúť sa od Iraku, ale zároveň potvrdil, že Moskva chce naďalej s irackými Kurdmi ekonomicky spolupracovať.
Tlačové oddelenie Abádího úradu v pondelok dalo najavo prekvapenie nad Tillersonovým výrokom. „Nikto nemá právo miešať sa do irackých záležitostí,“ stojí podľa agentúry Reuters vo vyhlásení tlačového odboru.
Tillersonove slová patrili oddielom Hašd Saabu, čo sú ľudové mobilizačné sily (PMF), ktoré sa podieľali na boji proti Islamskému štátu (IS) napríklad pri Mosule. Bagdad ich ale nenasadzoval do väčších sunnitských miest, aby sa vyhol etnickým stretom. Za PMF stojí Irán, ktorý jednotky cvičí a vyzbrojuje.
Spor zostrilo referendum
Spor medzi Kurdmi a Bagdadom vyhrotilo septembrové referendum, v ktorom sa Kurdi vyslovili za nezávislosť. Hlasovalo sa v kurdských autonómnych regiónoch aj v oblastiach mimo nich, v ktorých žijú Kurdi. Bagdad potom poslal armádu a jej spojencov práve do týchto sporných oblastí a vytlačil z nich kurdské milície – pešmergov – ktorí sa veľkou mierou zasadili za porážku organizácie Islamský štát v Iraku.
Kurské úrady v pondelok vydali zatykače na 11 Iračanov, medzi ktorými sú aj členovia vedenia PMF. Patrí k nim Kaisa Chazal, ktorý založil Ligu spravodlivých, ktorá je súčasťou PMF. Kurdistan tak siahol k recipročnému opatreniam za zatykač, ktorý vydal na jeho predstaviteľa Bagdad. Dôvodom zatykača na viceprezidenta autonómneho Kurdistanu Kosrata Rasul sú podľa Bagdadu jeho „provokatívne výroky“ na adresu irackej armády.
Lavrov: Máme pochopenie pre irackých Kurdov
Kurdské referendum neschvaľovali USA práve z obáv z toho, že tlak na nezávislosť ohrozí ďalší boj proti IS. Rusko sa väčšinou zdržiavalo komentárov. Jeho minister zahraničia Lavrov ale vyhlásil, že Moskva je pre zachovanie celistvosti Iraku. Zároveň ale povedal, že má pre Kurdov pochopenie.
„Rozumieme presvedčeniu Kurdov, keďže ide o ich snahu posilniť svoju identitu … Napriek tomu však veríme, že jediným správnym spôsobom, ako možno tieto nádeje realizovať, je skrze irackú centrálnu vládu, a to za predpokladu, že Kurdi budú chápať závažnosť situácie vo vzťahu k regiónu a vyhýbať sa krokom, ktoré môžu byť ďalším dôvodom nestability,“ povedal Lavrov v Moskve na konferencii so svojím irackým náprotivkom Ibrahima Džaafarím.
Stretnutie sa konalo niekoľko dní potom, čo ruský ropný koncern Rosneft oznámil, že sa dohodol na prevzatí kontroly nad hlavným ropovodom v irackom Kurdistane.
Lavrov v pondelok zopakoval, že Rusko bude naďalej rozvíjať ekonomické projekty v irackom Kurdistane, rovnako ako v ďalších častiach Iraku. Minister zahraničia tiež poznamenal, že ruský konzulát v Irbile zostane otvorený, ale bude naďalej kontrolovaný ruskou ambasádou v Bagdade.