Nemecko bojuje proti šíreniu dezinformácií pred voľbami

Nemecko nezasiahol vplyv dezinformačnej kampane pred voľbami tak, ako sa to stalo napríklad v USA či Francúzsku. Nemecko bolo totiž na svoje parlamentné voľby (24. septembra) pripravené aj po tejto stránke.

25.10.2017 15:22
Dezinformácie Foto: ,
Internet vrátane sociálnych sietí, je priestor, kde sa, žiaľ, zvlášť darí šíreniu dezinformácií.
debata (16)

Ako vysvetlila riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) Miriam Lexmannová a Rastislav Kužel z organizácie Memo 98, táto príprava na voľby pozostávala z niekoľkých konkrétnych krokov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová si napríklad urobila brífing s expertmi na dezinformačné kampane a sociálne médiá, aby pochopila, ako to funguje. Takisto sa do nemeckého parlamentu dostal tzv. facebookový zákon, ktorý reguluje šírenie radikalizmu na internete. Lexmannová upozornila, že hoci zákon začal platiť od októbra, čiže až po voľbách, vyslal verejnosti jasný signál, že je to problém, ktorý musia riešiť.

Okrem toho mainstreamové médiá vytvorili skupinu, do ktorej poslali svojich žurnalistov. Ich úlohou bolo zachytávať dezinformácie a reagovať na ne. To isté urobili aj ministerstvá, aby vedeli rýchlo reagovať na nezmysly, ktoré sa o ich rezorte šírili.

„Kancelárka dokonca volala zakladateľovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi, rozprávala sa s ním o tom, že si jednoducho musí uvedomiť, že Facebook má negatívny vplyv na demokraciu a musia sa tejto téme venovať spolu s vládami a regulátormi,“ pokračovala Lexmannová.

Merkelovej strana CDU tiež iniciovala dohodu medzi politickými stranami, že v kampani nebudú používať nekalé praktiky na sociálnych sieťach, teda nebudú kupovať falošné profily a pripravené komentáre. „Samozrejme, v Nemecku aj tak boli, ale dohoda, že si ich nekupovali strany, pomohla eliminovať nekalý boj na sociálnych sieťach,“ myslí si šéfka európskej pobočky IRI.

Prípad Lisy bol výstrahou

Lexmannová aj Kužel sa zhodujú, že určitou výstrahou pre Nemcov bol prípad Lisy. Tento prípad hovorí o tom, že 13-ročné dievča rusko-nemeckého pôvodu uniesla a znásilnila skupina migrantov. „Vznikali demonštrácie, k prípadu sa vyjadroval aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, upozorňoval na negatívny vplyv migrantov,“ pokračovala Lexmann. Prípad sa však ukázal ako vymyslený. Podľa Lexmannovej aj Kužela si Nemci vďaka tomuto prípadu začali uvedomovať silu dezinformácií.

Tomu, že nemecké voľby neovplyvnili dezinformácie a falošné správy pomáha aj fakt, že Nemci majú pomerne vysokú dôveru v tradičné médiá, myslia si Lexmannová aj Kužel. Podľa prieskumu, ktorý robili v auguste na vzorke 1 600 respondentov, 57 percent respondentov získava informácie z verejnoprávnych médií, sedem percent z printov ako Die Zeit alebo Frankfurter Allgemeine Zeitung, 25 percent ako zdroj využíva súkromné médiá ako RTL, Sat1 a iba 11 percent využíva rôzne internetové stránky a blogy.

Kužel upozornil, že podľa ich výskumu zdroje ako RT alebo Sputnik kritizovali nemeckú kancelárku najmä v lete, v septembri, teda tesne pred voľbami od veľkej kritiky upustili. Zároveň na týchto platformách dostávala nadpriemerne veľa priestoru extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AFD). Podľa Kužela nešlo ani tak o chválu, ako o neprimerané množstvo priestoru vzhľadom na veľkosť strany.

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #dezinformácie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy