Podľa denníka El Periodic Puigdemont tiež uviedol, že je teraz na katalánskom parlamente, aby rozhodol, či vyhlási nezávislosť. Katalánsky parlament teraz zasadá, hlasovať by však mal až v piatok.
„Snažil som sa získať záruky pre vyhlásenie týchto volieb, ale nedostal som odpoveď od PP (španielska vládna Ľudová strana), ktorá to využila na zvýšenie napätia,“ uviedol katalánsky premiér. Dodal, že aplikácia ústavného článku 155 k obmedzeniu autonómie, ktorú sa chystá v piatok schváliť španielsky Senát, je „nespravodlivá“ a „nezákonná“.
Puigdemont súhlasil s možnosťou vyhlásiť voľby po stredajšom rokovaní skupiny katalánskych podnikateľov s baskickým premiérom Inigom Urkulluom. Tie sa konali vo Vitorii a cieľom bolo nájsť riešenie sporu Madridu a Barcelony.
Pred sídlom katalánskej vlády v Barcelone demonštruje dav za nezávislosť. Dvaja separatistickí poslanci už rezignovali na protest proti očakávanému vyhláseniu regionálnych volieb. Radikálni katalánski separatisti už teraz označili Puigdemonta za zradcu a vyzvali k demonštráciám za nezávislosť.
Mesto Vitoria, v ktorom sa konali rokovania.
Urkullu podľa denníka odkázal Puigdemontovi, že by bolo lepšie, aby neschvaľovali jednostranne nezávislosť, ale aby vyhlásil voľby. Má tak podľa baskického premiéra urobiť výmenou za to, že sa španielsky premiér Mariano Rajoy zaviaže neaplikovať článok 155 španielskej ústavy umožňujúci obmedzenie autonómie. Podľa denníka El Periodic vraj Puigdemont elektronickou poštou odpovedal kladne.
Denník s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaní v Baskicku tiež tvrdí, že Puigdemont nevyhlási nezávislosť Katalánska ani pred konaním Senátu, ani po ňom. Podľa tohto scenára by to malo umožniť jednotný katalánsko-baskický front pre rozhovory s Madridom o reforme španielskej ústavy.
Radili sa do rána
Predstavitelia Katalánska sa do skorých ranných hodín radili o ďalšom postupe. Schôdzka podľa informácií denníkov El País a El Mundo nepriniesla zhodu.
Medzi katalánskymi politikmi pretrváva spor o to, či má katalánsky regionálny parlament jednostranne vyhlásiť nezávislosť. Druhou možnosťou by bolo vyhlásenie predčasných volieb.
Schôdzky, ktorá začala v stredu o 19:00 SELČ, sa zúčastnil predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont, jeho blízki spolupracovníci a ďalší zástupcovia katalánskej koaličnej vlády. S napätím očakávaná a opakovane odkladaná schôdza katalánskeho parlamentu by mohla podľa španielskych médií začať o 17:00 SELČ. Parlament by mal zasadať až do piatku, kedy sa očakáva jeho reakcia na rozhodnutie španielskeho Senátu. Ten sa zíde v piatok dopoludnia a očakáva sa, že prijme opatrenia obmedzujúce autonómiu Katalánska.
Už dnes bude o ďalších krokoch Madridu rokovať špeciálna senátna komisia, pred ktorou mal právo obhajovať svoje postoje aj katalánsky premiér Carles Puigdemont. Ten to ale v stredu odmietol s tým, že Madrid sa už rozhodol aplikovať článok 155 španielskej ústavy a obmedziť autonómiu Katalánska.
Puigdemont do Senátu poslal zástupcu
Katalánsky premiér Carles Puigdemont poveril delegáta, aby za neho rokoval v španielskom Senáte, ktorý prerokúva obmedzenie autonómie Katalánska. V liste, ktorý poslal predsedovi Senátu, tiež uviedol, že ústava podľa neho neumožňuje Madridu odvolať autonómnu vládu. Podľa Puigdemonta len dovoľuje centrálnej vláde „dať pokyny“ úradom autonómneho regiónu.
Puigdemont mal do štvrtkových 10:00 SELČ lehotu, aby sa vyjadril, či vystúpi pred senátnou komisiou, či plenárnym zasadnutím Senátu, a bude obhajovať svoje postoje ohľadom snáh o vyhlásenie nezávislosti Katalánska.
V stredu oznámil, že sám tam nepôjde, pretože Madrid sa podľa neho už rozhodol aplikovať článok 155 španielskej ústavy o možnosti obmedzení autonómie.
Médiá informovali, že Puigdemont poslal list, v ktorom poveruje obhajobou svojho postoja zástupcu katalánskej vlády v Madride Ferran Mascarella. Pokiaľ nebude Mascarella môcť, majú v Senáte vystúpiť hovorcovia dvoch katalánskych strán separatistickej Republikánskej ľavice Katalánska (ERC) a Katalánskej európskej demokratickej strany (PDeCAT) Miquel Angel Estradé a Josep Lluís Cleries.
Katalánsky premiér v liste tiež tvrdí, že podľa článku 155 nemá Madrid právo odvolať miestnu vládu, ale len „dať pokyny autonómnym úradom“.
Článok 155 hovorí: „Ak autonómne spoločenstvo neplní záväzky, ktoré mu ukladá ústava alebo iné zákony, alebo koná tak, že vážne poškodzuje všeobecný záujem Španielska, môže vláda, po predchádzajúcom podaní sťažnosti premiérovi autonómneho regiónu a ak na ňu tento neodpovedal, sa schválením absolútna väčšinou Senátu prijať nutné opatrenia, aby donútila vládu k plneniu daných povinností, alebo aby chránila zmienený záujem. na vykonanie týchto opatrení môže vláda dať pokyn všetkým orgánom autonómnych regiónov.“
