Zatiaľ čo Bagdad sa obáva straty kontroly nad spomínaným čiernym zlatom, Erdogan nechce pripustiť akýkoľvek pokus tureckých Kurdov na juhovýchode krajiny o čo i len autonómiu. Irak zatiaľ ignoroval aj ponuku OSN, ktorá opätovne pripomenula už existujúci návrh týkajúci sa sprostredkovania rozhovorov medzi Bagdadom a Irbílom, kurdskou metropolou.
„Napriek existujúcemu napätiu verím, že Irak dokáže prekonať krízu. Ak obe strany o to požiadajú, tak som pripravený sprostredkovať dialóg,“ citujú agentúry Jána Kubiša, osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Irak.
„My sa ešte vrátime,“ odkázali Kurdi Bagdadu. Po tom, čo jeho jednotky a polícia obsadili prakticky bez boja sporné oblasti. A dnes sme svedkami pokračujúcich bojov medzi pešmergami – kurdskými milíciami a hlavne šiitskými oddielmi známymi ako Hášd aš Šábi, ktoré bojujú na strane vládnych jednotiek s podporou Iránu. Podľa dostupných videí na sociálnych sieťach práve príslušníci Hášd aš Šábi zavraždili už desiatky sunnitov a v nejednom prípade ich doslova pripravili o hlavu počas nedávneho „oslobodzovania“ dedín a miest spod kontroly Kurdov.
„Podľa miestnej televízie, ako aj bojovníkov prichádzajúcich z línie frontu pešmergovia odrazili v stredu ďalší zo spoločných útokov šiitských oddielov a plukov Strážcov iránskej revolúcie na strategické mesto Mašmúr, ležiace juhozápadne od Irbílu a opätovne kontrolované Kurdmi,“ informoval Pravdu zdroj z Kirkúku. S tým, že rovnaký úspech zaznamenali pešmergovia aj v boji o mesto Rabíja. „Ich predstaviteľ Hasan Hála Husajn informoval, že zranených šiitov dopravili do nemocníc v Irbíle a zajatcov odovzdali späť do oblastí kontrolovaných oddielmi Hášd aš Šábi,“ dodal zdroj Pravdy odvolávajúc sa na informáciu kurdskej televízie. Informáciu neskôr potvrdili aj svetové tlačové agentúry.
Kurdi obviňujú Bagdad z pokračujúcej asimilácie Kurdov a ďalších tam žijúci národností, ako sú Turkméni, ale aj z „arabizácie“ nielen v Kirkúku. Teda z politiky, ktorú už v minulosti presadzoval dnes už zvrhnutý a následne zavraždený diktátor Saddám Husajn. „Bagdad napríklad schválil plán presídlenia rodín šiitských bojovníkov z oddielov Hášd aš Šábi z južných oblastí krajiny práve na sporné územia na severe,“ povedal pre kurdskú televíziu Rudav Šálal Abdul, starosta mesta Túz Chúrmátú.
Spúšťačom trvajúceho iracko-irackého, presnejšie kurdsko-irackého konfliktu, sa stalo referendum z 25. septembra, v ktorom sa 93 percent obyvateľov irackého Kurdistanu vyslovilo za nezávislosť nielen svojich autonómnych provincií, ale aj územia mimo nich. V oblastiach s kurdským obyvateľstvom. Hlavne v prípade Kirkúku a jeho okolia, kde sú veľké ložiská ropy a kombináty na jej spracovanie. Tamojšie zásoby predstavujú až 50 percent z celkových ropných zásob Iraku. Virtuálna nezávislosť na sporných územiach tak trvala iba mesiac.
„Kurdmi ponúkané zmrazenie procesu realizácie výsledku plebiscitu, ako aj zastavenie paľby a navrhovaný dialóg s Bagdadom majú vytvoriť priestor na akési obchodovanie týkajúce sa ropných polí v okolí Kirkúku. Cieľom je získať ďalšie finančné zdroje,“ pokúsil sa odkryť pozadie konfliktu politológ Sergej Demidenko. Podľa neho jediným cieľom referenda bolo práve získať kontrolu nad Kirkúkom a jeho okolím. Po páde Husajnovho režimu dosiahli Kurdi vlastne ako jediní skutočnú autonómiu. „Nikdy sa však nechceli odtrhnúť od Iraku, čo potvrdzuje, že celý konflikt páchne financiami a ropou, z predaja ktorej Kurdská autonómia môže ekonomický prežiť,“ dodal politológ. S tým, že od stále oslabeného Bagdadu dostanú ďalšie výhody, len aby sa spor skončil.
Tým skôr, že aj vojensky majú Kurdi prevahu, čo potvrdili efektívne výsledky pešmergov v boji proti teroristom z tzv. Islamského štátu a v tejto súvislosti často do neba volajúca neschopnosť ozbrojených vládnych síl.
Väčšina pozorovateľov sa však zhoduje v tom, že ani jedna zo sporných strán nepotrebuje vojnu. K slovu by sa mali preto dostať ústupky zo strany Bagdadu aj kurdského Irbílu. Sotva to však bude znamenať koniec geopolitickej hry o iracký Kurdistan. Potvrdzuje to napríklad zahraničná spravodajská aktivita, budovanie strategickej infraštruktúry zo strany mimoregionálnych veľmocí, ale aj vojenský výcvik miestnych kmeňov. Záujem majú nielen USA, po strate vplyvu v Sýrii, ale aj Rusko, ktoré do ťažby a predaja irackej ropy investovalo milióny dolárov. Ľahostajný nie je ani Irán, ktorý túži upevniť si postavenie v oblasti, ale Izrael, ktorý má z toho neskrývané obavy, ako jeden z mála podporil výsledky kurdského plebiscitu.