„Bagdad od nás žiada dobrovoľné odovzdanie sporných území pod jeho kontrolu,“ povedal pre Pravdu Ibrahim Halil, jeden z veliteľov kurdských milícií. Ako zdôraznil, úlohou irackej ústrednej vlády je znemožniť Kurdom obchodovanie s ropou a zastaviť tak ich finančné toky. Práve tie pomáhajú obyvateľom autonómie udržať si v porovnaní s ostatnými irackými oblasťami slušnú životnú úroveň. Týka sa to však aj území za jej hranicami, kde však tiež žijú Kurdi. „Tomuto cieľu má slúžiť aj uzavretie vzdušného priestoru nad nami, ako aj odovzdanie medzinárodného letiska v Erbile a letiska v Sulejmánii pod kontrolu Bagdadu,“ opísal situáciu Halil.
Vo štvrtok sa preto bojovalo hlavne v pohraničí v okolí mesta Zakho v blízkosti hranice s Tureckom, ležiaceho oproti tureckému Silopi. Počas dňa pešmergovia napokon odrazili útok šiitov podporovaných Bagdadom a hlavne Teheránom a opäť dostali pod kontrolu strategickú dopravnú tepnu smerujúcu do Mosúlu. Mesta, v ktorom už roky funguje utečenecký tábor spravovaný príslušníkmi Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorú Turecko postavilo mimo zákona.
Zatiaľ čo na fronte pokračujú boje aj s použitím ťažkej vojenskej techniky, vo vnútrozemí autonómie žijú ľudia ako obyčajne. Už si za tie roky zvykli na ozbrojený zápas, nie však na krutosť šiitských jednotiek. Tunajšie noviny sú plné dôkazov o ich zverstvách. Napríklad zverejnili fotografiu, na ktorej visí nahá „upečená“ kurdská žena a pod ňou ešte plápolá oheň. Alebo snímku otca plačúceho nad zakrvaveným telom svojho syna.
Za nezávislosť hlasovalo viac ako 93 percent Kurdov
Všedným koloritom týchto dní je však pre Kurdov aj pravidelná výmena ozbrojencov. Kolóny vozidiel odchádzajú a prichádzajú do a z prvej línie. V tejto súvislosti sa veľa hovorí o akcieschopnosti pešmergov. Pritom ide o civilistov. Sú síce vycvičení, ale žijú civilným životom. Sú ale pripravení zapojiť sa kedykoľvek do bojov. A to napriek tomu, že celé týždne a mesiace počas vojenskej služby nedostávajú žold vôbec. A ak predsa, tak je to minimálna suma, ktorá im stačí iba na skromné prežitie. A to je aj jeden z dôvodov, prečo nemalá časť obyvateľov autonómie očakávala prezidentské voľby. Pôvodne sa mali konať už najbližšiu nedeľu. Ibaže kurdský líder Masúd Barzání ich preložil o osem mesiacov neskôr. Podľa znalcov tunajších pomerov získal tak čas na to, aby sa v hlasovaní opäť presadil a udržal si prezidentský post. O odstúpení, samozrejme, nechce ani počuť, napriek tomu, že mnohé jeho rozhodnutia rozdelili samotných Kurdov. Napríklad aj ním vyhlásený plebiscit z 25. septembra. Viac ako 93 percent obyvateľov irackého Kurdistanu sa v ňom vyslovilo za nezávislosť nielen svojich autonómnych provincií, ale aj územia mimo nich. V oblastiach s kurdským obyvateľstvom. Pre Barzáního to však mala byť vraj jedna z foriem nátlaku na Bagdad v snahe získať ešte väčšie privilégiá. Zdá sa však, že to bol napokon priveľký kúsok.
Bagdad od nás žiada dobrovoľné odovzdanie sporných území pod jeho kontrolu. Tomuto cieľu má slúžiť aj uzavretie vzdušného priestoru nad nami.Imrahim Halil, jeden z veliteľov kurdských milícií.
„Upozorňoval som vás, že stratíte všetko,“ reagoval iracký premiér Hajdar Abádí na úsilie kurdského vedenia po obsadení časti sporného územia. Napriek tomu sa Kurdi nevzdávajú a tvrdia, že sa „vrátia“. Je o tom presvedčený aj Barzání, ktorého šesť synov je na fronte. A podľa jeho neustále opakovaných slov ak si to vraj situácia bude vyžadovať, tak aj on vezme zbraň do rúk a pridá sa. Časť Kurdov si to vysoko váži. Faktom však ostáva, že Bagdad dlhuje autonómii od roku 2014 13 miliárd dolárov. Zmrazil ich po tom, čo Kurdi začali sami predávať čierne zlato. A na to sa práve vyhovára aj Barzání, keď príde reč na nevyplácanie žoldu pešmergom, ale aj štátnym zamestnancom. Na druhej strane Kurdi vidia, že prezident sa vozí na drahých autách a vôbec žije v luxuse.
Hromy blesky za ústup Kurdov zo sporných území však smerujú hlavne na Pavla Talabániho, syna ďalšieho z kurdských lídrov Džalála Talabáního.
„Je to absolútne neperspektívny politik s detským pohľadom na veci. Celý čas žil v Británii, vyrástol tam, prakticky neovláda kurdčinu a situáciu nezvláda,“ vyhlásil aj Hošaví Babakr, jeden z kurdských predstaviteľov reagujúc na „zradu“, výsledkom ktorej bol nedávny postup vládnych jednotiek prakticky bez boja. Prezident Barzání bol opatrnejší, keď vyhlásil, že išlo o „jednostranné rozhodnutie niektorých osôb v rámci kurdských politických strán“.