Na Slovensku sa debatuje o budúcnosti jadra Európskej únie. Ako by ste ho definovali a čo bude potrebné pre takpovediac členstvo v ňom?
Francúzsky prezident Emmanuel Macron to veľmi jasne vyjadril vo svojom prejave na Sorbone 26. septembra, keď hovoril o „srdci Európy“. Tých, ktorí chcú byť jeho súčasťou, nespája zemepisná poloha ani bohatstvo, ale spoločná ambícia a odhodlanie pre Európu. Táto ambícia nebude nikdy zdrojom vylúčenia, práve naopak, upevňuje európsku jednotnosť. Z nedávnych vyhlásení premiéra Roberta Fica pripomínam veľmi silný európsky záväzok Slovenska. V Európskej únii existujú už niekoľko rokov odlišné kruhy, niektoré prijali euro, iné nie, niektoré sú súčasťou schengenského priestoru, iné nie. Taká je realita. Európska únia potrebuje väčšiu súdržnosť a potrebuje rozvíjať spoločné hodnoty – bezpečnosť, primeranú odpoveď na migráciu, prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo, skutočnú politiku rozvoja. Pri týchto otázkach je potrebné, aby všetci, ktorí si to želajú, zrýchlili tempo a rozšírili svoje ambície. Môže vzniknúť avantgarda členských štátov, ktoré umožnia rozhýbať projekty rýchlejším tempom, zlepšiť ich a presadiť. Je však potrebné, aby zostala otvorená pre iných, bezvýhradne a bez predsudkov.
Foto: ARCHÍV FRANCÚZSKEHO VEĽVYSLANECTVA NA SLOVENSKU
Keď hovoríme o jadre, potom existuje aj periféria. Ako bude jadro otvorené pre ostatných? Problém sa ukazuje, keď vezmeme do úvahy tiež skutočnosť, že ešte aj teraz môže byť integrácia veľmi politizovaná. Príkladom sú Bulharsko a Rumunsko. Splnili všetky schengenské kritériá, ale nie sú súčasťou zóny voľného pohybu osôb v EÚ.
Prístupové kritériá nepovoľujú žiadne vyhradené krúžky alebo kluby! Na základe určitých nových návrhov si niektoré členské štáty neželajú alebo momentálne nemôžu napredovať rýchlejším tempom. Majú na to právo, s podmienkou, že nebudú blokovať ostatných. Existujú viaceré výzvy, ktoré si vyžadujú jednotnosť všetkých, ako obchodné rokovania, klimatické zmeny, boj proti terorizmu. Sprevádzala som prezidenta Macrona na jeho ceste v Rakúsku, za účasti slovenského a českého premiéra, v Rumunsku a Bulharsku, a navštívila som aj Slovinsko, Poľsko a Maďarsko. So všetkým členskými štátmi Európskej únie sa neustále usilujeme o vzájomný dialóg a porozumenie. Slovenskí ústavní činitelia nedávno pripomenuli svoj silný a odhodlaný európsky záväzok. Veľmi nás to teší a podporujeme toto odhodlanie spoločne napredovať v oživení suverénnej, jednotnej a demokratickej Európy.
Je väčšia integrácia EÚ správnou odpoveďou na vlnu populizmu, a prečo, keď populisti zvyčajne idú proti únii, tak sa zdá, že sú prinajmenšom sčasti úspešní?
Populisti všade na svete ponúkajú povrchné odpovede a stavajú na strachu občanov. Je to o to jednoduchšie, že dlho, a týkalo sa to aj mojej krajiny, si politici vyberali za obetného baránka EÚ a zvaľovali vinu za svoje neúspechy na EÚ. Svet, v ktorom žijeme, môže vzbudzovať obavy a znepokojenie, ale tvrdenie, že uzavrieť sa do seba je odpoveďou na prehnanú globalizáciu, je klamstvom. Hoci vidíme vzmáhanie myšlienok, ktoré sú založené na strachu a nedôvere, myslím si, že jedine európsky projekt nám umožní odpovedať na požiadavky dnešnej doby a vytvoriť z Európy kontinent, ktorý bude bezpečnejší, solidárnejší a rešpektovanejší vo svete.
Pokiaľ ide o strednú Európu, Macron spomenul, že EÚ nie je supermarket. Kým existujú dôvody na kritiku zameranú na strednú a východnú Európu, prečo francúzsky prezident spája otázky týkajúce sa hodnôt ako právny štát s technickými sociálnymi otázkami, ako je smernica o vysielaných pracovníkoch, ktorá je dôležitá, ale ťažko kľúčová téma jadra?
Členstvo v Európskej únii, to sú práva a tiež povinnosti. Spoločným základom je rešpektovanie právneho štátu, a tento základ nepripúšťa ústupky. Keď prezident spomenul „supermarket“, chcel tým povedať, že členské štáty nemôžu využívať európsku solidaritu, pokiaľ ide o eurofondy, a odmietať solidaritu v ostatných prípadoch. Inou témou je revízia smernice o vysielaných pracovníkoch. Vynikajúcou správou je, že Rada ministrov 23. októbra dospela k ambicióznej dohode. Zreformovať smernicu o vysielaných pracovníkoch bolo nevyhnutné, aby Európska únia znovu vykročila na cestu hospodárskej a sociálnej konvergencie zhora nadol, v prospech všetkých Európanov. Dokazuje, že EÚ má schopnosť a vôľu lepšie chrániť svojich občanov. Dospieť k tomuto výsledku si vyžadovalo úzku spoluprácu s našimi slovenskými partnermi.
Obrana je jasne jednou z oblastí hlbšej integrácie EÚ. Do akej miery je Francúzsko pripravené obetovať vlastnú strategickú autonómiu či nezávislosť v tomto procese?
Nemalo by ísť o prinášanie obetí, ale v oblasti obrany, ako aj v iných sférach je potrebné konať čo najprimeranejšie. Európska a národná suverenita sa navzájom nevylučujú, musia jedna druhú posilňovať. Naším cieľom je, ako doplnok k NATO, zlepšiť schopnosť samostatnej európskej akcie. V oblasti európskej obrany sme nedávno urobili významný krok vpred v kontexte perspektívy Európskeho obranného fondu a stálej štruktúrovanej spolupráce krajín, ktoré chcú napredovať v spoločnom úsilí a schopnostiach. Prezident Macron predložil aj iné návrhy, ako napríklad európsku iniciatívu pre intervenciu. Našou ambíciou je, aby Európska únia po roku 2020 vytvorila spoločné zásahové jednotky, spoločný európsky rozpočet a spoločnú doktrínu, aby mohla konať.