Prezident Miloš Zeman ocenil i niekoľko osobností, ktoré sú známe aj obyvateľom na Slovensku. V prvom rade to platí o speváčke Helene Vondráčkovej. Športoví fanúšikovia veľmi dobre poznajú rýchlokorčuliarku Martinu Sáblikovú, ktorá je trojnásobnou olympijskou víťazkou. Poslucháčom hudby je známy pesničkár a textár Jaromír Nohavica. Tí, čo pozerajú filmy, zase majú jasno v hlave pri mene herca Luděk Sobota, rovnako to platí o režisérovi Zdeňkovi Troškovi. Čitatelia zase poznajú Jaroslava Foglara, ktorého Zeman vyznamenal in memoriam.
Foto: facebook/Miloš Zeman - prezident České republiky
Zeman v príhovore zdôraznil výnimočnosť ocenených: " Za každým z týchto príbehov je aj kus našej histórie.“ Konkrétne sa napríklad zmienil o žijúcom 90-ročnom bývalom väzňovi Petrovi Beckovi z niekdajšieho nacistického koncentráku v Auschwitzi, ktorý po úteku zobral do rúk zbraň a bojoval za slobodu.
Prezident podotkol, že predpokladá, že ako každoročne aj teraz sa objavia ľudia, ktorí budú kritizovať jeho výber vyznamenaných. Oceneným v tejto súvislosti odkázal: "Som presvedčený, že ich bude prenasledovať závisť, ale závisť, ktorá vás bude sprevádzať, je niečo, čo musíte prekonať. Musíme chápať, že ani ocenenie nie je prechádzka ružovou záhradou,“ doplnil Zeman.
Jedným z vyznamenaných je aj Slovák. Stal sa ním herec Juraj Kukura za zásluhy o prínos do umenia.
Hlava štátu vyznamenala aj troch zahraničných politikov. Sú nimi niekdajší nemecký sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder, slovinský prezident Borut Pahor a dlhoročný viedenský starosta Michael Häupl.
Zeman ocenil viacero generálov. Boli medzi nimi aj československí legionári, ktorí dostali vyznamenania in memoriam. Poctu získali aj viacerí vedci.
Zrejme najsilnejší potlesk zožal zmienený Beck. Keď sa mu podarilo utiecť z takzvaného pochodu smrti, narukoval do Červenej armády, aby bojoval proti nacistom. Beck stratil v tábore smrti až 33 členov rodiny, zahynula tam aj jeho matka.
Opakoval sa bojkot
Na Hrade chýbalo niekoľko pozvaných politikov a hlavných predstaviteľov univerzít.
Neprišiel napríklad líder TOP 09 Miroslav Kalousek a ani jeho stranícky kolega Dominik Feri, ktorého zvolili za najmladšieho člena Poslaneckej snemovne. Strana TOP 09 patrí totiž k najsilnejším kritikom prezidenta.
Hrad obišli aj rektori. "Spory so Zemanom sa začali pre nevymenovanie niektorých ľudí za profesorov a pre odmietnutie jeho prednášky na Masarykovej univerzite pred voľbami hlavy štátu 2013,“ pripomenul server Lidovky. (Brnenský rektor Mikuláš Bek sa vtedy obával, že kandidujúci Zeman by mohol zneužiť vysokoškolskú pôdu na politickú agitáciu.) Rektori namiesto cesty do Vladislavskej sály prišli k soche prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, kde položili kvety.
Weiss o slovenčine
Dopoludnia si českí štátni predstavitelia uctili zrod spoločného štátu Čechov a Slovákov na pražskom Vítkove pri Národnom pamätníku, kde položili vence. Pamätník vznikol v rokoch 1929 – 1938 ako pocta československým legionárom.
Na Vítkove prehovoril aj slovenský veľvyslanec v Česku. Vyzval, aby sa v budúcom roku, keď oslávime 100. výročie vzniku medzivojnovej republiky, pripomínal význam Československa mladým ľuďom. "Chcel by som apelovať na všetkých, ktorí to môžu ovplyvniť, aby sa slovenčina nestrácala v Česku a čestina nevymizla na Slovensku,“ podčiarkol ambasádor Peter Weiss podľa portálu iDNES.
Ešte pred večernou ceremóniou Zeman na Hrade vymenoval osem nových generálov. Príhovor prezidenta obsahoval aj aktuálne politické posolstvo. Ministrovi obrany Martinovi Stropnickému odkázal, že sa obáva, že viaceré tendre sú predražené. "Od niektorých kolegov mám pritom informácie, že armáda kupuje staré železo namiesto modernej techniky. Chcem tomu neveriť,“ poznamenal Zeman podľa portálu iHNED.
O rok, keď uplynie 100 rokov od založenia Československej republiky, sa zrejme uskutoční vojenská prehliadka. Mala by sa konať v pražských Dejviciach.