Maďarsko a Rumunsko nahneval školský zákon, ktorý od piateho ročníka zavádza povinné vyučovanie všetkých predmetov v ukrajinskom jazyku. Kým jedna strana tvrdí, že je to v záujme lepšieho začlenenia príslušníkov národnostných menšín do spoločnosti, kritici zo zahraničia sú presvedčení o porušovaní menšinových práv. Posťažovala sa aj Moskva, podľa ktorej zákon na úrovni "jazykového rasizmu“ ublíži ruskojazyčným obyvateľom a vedie k "totálnej ukrainizácii“.
Rumunský prezident Klaus Iohannis reagoval tak, že si odmieta podať ruku s ukrajinskými štátnikmi. Nielenže zrušil prijatie predsedu parlamentu Andrija Parubiju, ale odvolal aj návštevu u prezidenta Petra Porošenka.
To, čo sa deje na Ukrajine, je hanba a potupa.Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničných vecí
„Zákon výrazne obmedzí prístup menšín k vzdelávaniu v rodnom jazyku, je nám to veľmi ľúto,“ poznamenal Iohannis podľa agentúry Agerpres, pričom vyjadril sklamanie, že Ukrajina nekonzultovala prípravu právnej normy s Rumunskom. „Je to vážna hrozba,“ pridal sa aj šéf diplomacie Teodor Melescanu.
Ešte ostrejšie vystupuje proti školskému zákonu Maďarsko. Po jeho schválení šéf diplomacie Péter Szijjártó dokonca vyhlásil, že medzištátne vzťahy sú najhoršie od vzniku ukrajinskej samostatnosti. "To, čo sa deje na Ukrajine, je hanba a potupa,“ povedal podľa serveru Vsja Pravda na návšteve Užhorodu v Zakarpatskej oblasti, kde žijú etnickí Maďari.
Foto: SITA/AP, Zoltan Mathe
Szijjártó pohrozil, že Budapešť bude požadovať v rodine európskych štátov prehodnotenie približovania Kyjeva k EÚ. Prípad teraz posunul aj na pôdu Severoatlantickej aliancie. "Maďarsko nemôže podporiť integračné ciele Ukrajiny, preto vetovalo stretnutie NATO a Ukrajiny plánované na december. Prijatie školského zákona bolo bodnutím od chrbta,“ najnovšie zdôraznil na tlačovke v Budapešti.
Už pred schválením návrhu zákona vyjadrilo obavy dovedna sedem krajín. "Ide o Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Moldavsko, Rusko, Grécko, Bulharsko,“ napísal denník Ukrajinski novini. (Protest zo strany Slovenska nebol zaznamenaný.)
Kyjev, naopak, ubezpečuje, že neexistuje dôvod na paniku. Ministerka školstva Lilija Hrynevyčová upozornila, že zlá znalosť ukrajinčiny zvlášť mladým príslušníkom menšín sťažuje možnosť študovať na univerzitách. "Veľmi nás znepokojuje situáciu v oblastiach husto obývaných národnostnými menšinami, v ktorých deti vyrastajú v uzavretom prostredí, výlučne s materinským jazykom, kde je štátny jazyk veľmi zriedkavý,“ napísala na portáli EUobserver, pričom menovala prostredie, v ktorom žijú Rusi, Maďari a Rumuni.
Na opačnej strane je najhlasnejším kritikom zmienené Maďarsko. Z Budapešti pritom už aj pred prijatím školského zákona zaznievali silné protiukrajinské názory. Najmä od predstaviteľov nacionalistického Jobbiku. "V súčasnosti nevidím predpoklady, ktoré môžu pomôcť udržať Ukrajinu ako jednotný štát. Ak neponúkne životaschopné riešenie všetkým etnickým skupinám, ak nebude dodržiavať medzinárodné právo, Ukrajina sa rozpadne,“ pripomenul server Regnum výrok poslanca Mártona Gyöngyösiho.